Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Alzheimerovu chorobu podľa psychologičky Simomy Krakovskej v pár prípadoch lekári zistili aj vo veľmi skorom veku.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) – Zabúdanie sa netýka len starších ľudí. Často majú problém s pamäťou aj tí mladší – dvadsiatnici či tridsiatnici, ktorí sa pre to rozhodnú vyhľadať odborníka. Obávajú sa totiž, že môžu mať Alzheimerovu chorobu. TASR viac o problematike zabúdania povedala psychologička z Centra Memory Simona Krakovská.
"Centrum Memory má skúsenosti s tým, že nás navštívili aj dvadsiatnici či tridsiatnici. Prichádzali s podobnými otázkami, aké má človek na dôchodku, ktorý začína mať problémy s pamäťou. Sťažovali sa, že zabúdajú na stretnutia alebo si nevedia zorganizovať pracovné povinnosti. Vyvolávalo to v nich veľké obavy a stres. Navštívili nás práve preto, lebo chceli vedieť, či sa nedeje niečo vážnejšie," popísala psychologička.
Podľa jej slov pri zabúdaní netreba hovoriť len o starších ľuďoch. Zabúdanie môže mať podľa psychologičky rôzne príčiny. "Nie vždy a nie hneď je to Alzheimerova choroba," zdôraznila. Príčinami zabúdania môžu byť stres, zhon či rýchla doba, v ktorej sú ľudia zavalení veľkým množstvom informácií. "Práve to vedie k tomu, že si viackrát nemusíme byť istí, či sme niečo urobili dobre, prípadne či sme si niečo správne zapamätali," vysvetlila.
Krakovská sa vo svojej praxi často stretáva s pacientmi s poruchou pozornosti. Takýmto ľuďom sa podľa nej často stávajú omyly, ktoré v nich môžu vyvolávať pocit, že možno trpia Alzheimerovou chorobou. Taktiež poukázala na to, že depresia a demencia majú podobné príznaky. "Keď sme smutní a niečo nás trápi, tak ani pozornosť a pamäť nefungujú prirodzene. Čiže okrem toho, že na emocionálnej úrovni cítime, že je nám zle, tak aj mozog na úrovni pamäti a pozornosti nie je stopercentný," povedala.
Niekedy však stojí za dobre nefungujúcou pamäťou zlý životný štýl. "Občas potrebujeme dopriať mozgu oddych práve od pretlaku informácií. Inokedy ide o nezdravý životný štýl. Preto sa potrebujeme na človeka pozrieť komplexne a postupne odstraňujeme problémy a presadzujeme zmeny," zhodnotila.
Alzheimerovu chorobu podľa Krakovskej však v pár prípadoch lekári zistili aj vo veľmi skorom veku. Práve včasná diagnostika takýmto ľuďom pomohla. V prípade pochybností psychologička preto odporúča nájsť si čas a prísť do Centra Memory v bratislavskej Petržalke, kde pomocou testovania môžu záujemcovia vďaka odborníkom zistiť, ako problém so zabúdaním vyriešiť.
Krakovská tiež dodala, že znížiť riziko pravdepodobnosti Alzheimerovej choroby pomáha aktívny životný štýl, najmä dostatok pohybu a zdravej vyváženej stravy. "Pohyb má veľmi pozitívny efekt na náš mozog a tiež srdcovo-cievny systém. Pomáha tiež strava, bohatá na omega-3 mastné kyseliny," uzavrela.
"Centrum Memory má skúsenosti s tým, že nás navštívili aj dvadsiatnici či tridsiatnici. Prichádzali s podobnými otázkami, aké má človek na dôchodku, ktorý začína mať problémy s pamäťou. Sťažovali sa, že zabúdajú na stretnutia alebo si nevedia zorganizovať pracovné povinnosti. Vyvolávalo to v nich veľké obavy a stres. Navštívili nás práve preto, lebo chceli vedieť, či sa nedeje niečo vážnejšie," popísala psychologička.
Podľa jej slov pri zabúdaní netreba hovoriť len o starších ľuďoch. Zabúdanie môže mať podľa psychologičky rôzne príčiny. "Nie vždy a nie hneď je to Alzheimerova choroba," zdôraznila. Príčinami zabúdania môžu byť stres, zhon či rýchla doba, v ktorej sú ľudia zavalení veľkým množstvom informácií. "Práve to vedie k tomu, že si viackrát nemusíme byť istí, či sme niečo urobili dobre, prípadne či sme si niečo správne zapamätali," vysvetlila.
Krakovská sa vo svojej praxi často stretáva s pacientmi s poruchou pozornosti. Takýmto ľuďom sa podľa nej často stávajú omyly, ktoré v nich môžu vyvolávať pocit, že možno trpia Alzheimerovou chorobou. Taktiež poukázala na to, že depresia a demencia majú podobné príznaky. "Keď sme smutní a niečo nás trápi, tak ani pozornosť a pamäť nefungujú prirodzene. Čiže okrem toho, že na emocionálnej úrovni cítime, že je nám zle, tak aj mozog na úrovni pamäti a pozornosti nie je stopercentný," povedala.
Niekedy však stojí za dobre nefungujúcou pamäťou zlý životný štýl. "Občas potrebujeme dopriať mozgu oddych práve od pretlaku informácií. Inokedy ide o nezdravý životný štýl. Preto sa potrebujeme na človeka pozrieť komplexne a postupne odstraňujeme problémy a presadzujeme zmeny," zhodnotila.
Alzheimerovu chorobu podľa Krakovskej však v pár prípadoch lekári zistili aj vo veľmi skorom veku. Práve včasná diagnostika takýmto ľuďom pomohla. V prípade pochybností psychologička preto odporúča nájsť si čas a prísť do Centra Memory v bratislavskej Petržalke, kde pomocou testovania môžu záujemcovia vďaka odborníkom zistiť, ako problém so zabúdaním vyriešiť.
Krakovská tiež dodala, že znížiť riziko pravdepodobnosti Alzheimerovej choroby pomáha aktívny životný štýl, najmä dostatok pohybu a zdravej vyváženej stravy. "Pohyb má veľmi pozitívny efekt na náš mozog a tiež srdcovo-cievny systém. Pomáha tiež strava, bohatá na omega-3 mastné kyseliny," uzavrela.
