Bratislava, 30. decembra (TABLET.TV) - Novoročné predsavzatia, ciele a priania by mali byť formulované pozitívne. Teda človek by si nemal hovoriť, čo nebude robiť – nebudem fajčiť, nebudem piť – ale čo robiť bude, teda napríklad chodiť do prírody, cvičiť, zdravo žiť. V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to povedala psychologička Vlasta Romanová. „Možno to aj milión ráz porušíme, ale keď už si to uložíme do svojho vedomia, potom nás to ovplyvňuje a viackrát siahneme po príležitosti urobiť niečo zdravé pre seba,“ uviedla Romanová.



Podľa jej slov keď sa blížia oslavy Nového roka, človek má často pocit, že by potreboval niečo urobiť inak. Potrebuje sa stíšiť, upokojiť, usporiadať si myšlienky – a svoje predsavzatia napĺňať, aj keď ich občas poruší. „Človek vždy začína znovu a nič iné mu neostáva. Je to vec našej nezlomnosti a duševnej otužilosti, že si odpočinieme a začneme znovu, aj keď sa to hneď nepodarí,“ doplnila psychologička.

Pravda potrebuje svoj čas

Počas svojej dlhoročnej praxe sa doktorka Romanová venovala pedagogicko-psychologickému poradenstvu, ale aj klinickej psychológii. V posledných dvanástich rokoch sa na pôde Fakultnej nemocnice v Plzni zameriavala na terapiu v prípade posttraumatických šokov, pracovala s pacientkami gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, ale tiež s onkologickými pacientmi resp. s pacientmi trpiacimi závažnými a chronickými ochoreniami.

Psychologická pomoc je v takýchto prípadoch mimoriadne dôležitá a psychológ by mal pacientovi pomôcť zmieriť sa so svojou situáciou, prijať ju. „Často aj vo filmoch vidíme, ako lekár príde k pacientovi a povie mu – máte takú a takú diagnózu – a odíde. Najdôležitejšie však je nenechať pacienta s pravdou samotného. Každý sa s pravdou zmieri, ale potrebuje niekoho, kto mu pomôže v prvých chvíľach, potrebuje na to istý čas,“ vysvetlila psychologička Romanová.

Známe fázy vyrovnávania sa s ťažkou situáciou definovala švajčiarska psychologička Elisabeth Küblerová-Rossová – popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a nakoniec prijatie.

Potrebovala bzukot včiel

K diagnózam, ktoré sú náporom na psychiku pacienta patrí aj hypertenzia či cukrovka. Takisto musí byť popri lekárovi „poruke“ aj psychológ, ak treba rodičom tlmočiť informáciu, že pôrod nedopadol dobre, dieťa je postihnuté, alebo musí byť v inkubátore.

Pri chorobách je pacient vystavený stresu akútnemu, aj dlhodobému. Situácia je potom náročná i pre okolie pacienta, pre jeho rodinu. Práve rodina by pacientovi mala dodávať silu a pocit opory. Stáva sa však, že príbuzní na chorého člena rodiny naliehajú, aby zmenil životosprávu, rozhodol sa pre určitú liečbu, pil liečivé čaje – ale pacienta tento tlak môže zaťažovať. Je radšej, keď má svoj pokoj. Takisto je človek počas choroby citlivý na falošnú ľútosť a utešovanie.

„Mala som prípad pacientky s rakovinou pankreasu, bola to včelárka. Posťažovala sa, že ju rodina núti, aby ležala v posteli. Potrebovala však len to, aby ju každé ráno nechali vstať a ísť k úľom a počúvať bzukot včiel. Bola so svojou diagnózou zmierená a potrebovala, aby ju prijala aj jej rodina,“ popísala psychologička jeden zo svojich prípadov.

Dbajme na mentálnu hygienu

„Pacient síce potrebuje pocit opory, ale potrebuje sa s diagnózou vyrovnať sám a robiť naďalej tie veci, ktoré robil celý život. Doprajme mu potešenie, ktoré mal a čo najviac vecí, ktoré mu potešenie prinášajú. To ho dobíja, to je energia, ktorú pacient potrebuje. To, čo pomáha, je príroda, dobrá kniha, umenie. Pacient cíti, že sa potrebuje dostať niekam, kam medicína ani psychológia nemôžu, lebo majú svoje limity. Vytvorili sme akúsi poradňu pre lepšie žitie a zameriavali sme sa na kvalitu života. Lebo kvalita života je to, čo môžeme pacientovi s chronickými chorobami ponúknuť – aby sa mu aj v rámci jeho diagnózy dobre žilo,“ povedala Vlasta Romanová. Svoje skúsenosti zúročila s tímom svojich kolegov v knihe Rakovina v rodine.

Práve koniec roka je podľa psychologičky príležitosťou zmeniť svoje návyky a myslieť na svoje fyzické i duševné zdravie a na svoju duševnú pohodu.

„Hľadajme to, čo každého z nás napĺňa, čo nám robí dobre, čo nám robí radosť. Medicína hľadá patogénny faktor, ale my hľadajme to pozitívne, teda faktory, ktoré zdravie podporujú. Každý vie, čo ho povzbudí – či keď sa prejde a svieti slnko, alebo keď cíti svieži vietor, niekomu robí dobre dážď. Hľadajme to. Nie je nutné držať sa životosprávy podľa určitých pravidiel,“ povedala Vlasta Romanová v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV. A ako dodala, hovoríme o hygiene, o dentálnej hygiene, ale o mentálnej hygiene hovoríme málo. Pritom vyčistiť si hlavu a zbaviť sa negatívnych myšlienok je veľmi dôležité.