Bratislava 16. novembra (TASR) - Napriek tomu, že je chrípka často zamieňaná s bežným nachladnutím, ide o nebezpečné ochorenie. "Chrípka je u nás dosť podceňovaná," hovorí profesorka Zuzana Krištúfková, epidemiologička z Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Predovšetkým pre chronicky chorých pacientov s oslabenou imunitou môže mať fatálne dôsledky.

"Chrípka je vždy vážne ochorenie. Začína náhle z plného zdravia bolesťami hlavy najmä za očami, zimnicou, bolesťami svalov, kĺbov, následne vystúpi vysoká teplota do 40 stupňov, potom prichádza suchý kašeľ a nádcha ani nemusí byť. Ochorenia, ktoré začínajú pozvoľne, pocitom miernej únavy, teplotou do 38, nádchou, potom kašľom, sú spôsobené inými, nie chrípkovými vírusmi," vysvetlila profesorka Krištúfková.

Chrípka predstavuje najväčšiu hrozbu pre osoby, u ktorých je vysoké riziko vzniku závažných komplikácií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za prioritnú rizikovú skupinu tehotné ženy. Vo zvýšenom riziku sú aj starší ľudia vo veku nad 65 rokov, deti vo veku šesť mesiacov až päť rokov, zdravotnícki pracovníci a chronicky chorí pacienti či pacienti s rakovinou.

Početnou skupinou pacientov, pre ktorých chrípka predstavuje zvýšenú hrozbu, sú diabetici. Aj preto patria medzi tých, ktorým sa odporúča proti nej sa očkovať. "Nielen zdravotný stav pacientov, ale aj časté hospitalizácie a časté návštevy lekára zvyšujú riziko nákazy vírusom chrípky u pacientov s diagnózou diabetes mellitus," vysvetlil docent Emil Martinka, primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu.

Chrípkový vírus zvykne na Slovensku začať cirkulovať v populácii v decembri. Za najúčinnejšiu prevenciu sa považuje podanie očkovacej látky optimálne v priebehu októbra až novembra. "Očkovanie predstavuje podávanie častí usmrteného vírusu, ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie, ale sú schopné vyvolať tvorbu protilátok. Protilátky ničia živý vírus v prípade, že sa očkovaná osoba infikuje vírusom chrípky. Očkovaním predchádzame nielen vzniku chrípky, ale aj sekundárnych bakteriálnych komplikácií," zhrnula profesorka Krištúfková.

Vírus chrípky sa šíri predovšetkým vzduchom pri kašľaní a kýchaní. Odborníci pri prvých príznakoch radia ostať doma a liečiť sa až do uzdravenia. Na samotnú chrípku neúčinkujú antibiotiká. Odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po troch až piatich dňoch odznejú. K úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch až štyroch týždňov.