Bratislava 29. apríla (TASR)- Verbálne útoky na internetových diskusiách môžu viesť až k trestnému stíhaniu a odňatiu slobody, pokiaľ výroky napĺňajú podstatu trestného činu ohovárania, trestných činov extrémizmu, či porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Povedala pre TASR advokátka Jana Martinková. „Zákon chráni fyzickú osobu najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení znižujúcich jej dôstojnosť, vážnosť a česť, ohrozujúcich jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti, bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde. Rovnako je irelevantné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, či si pôvodca výroku bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie,“ zdôraznila Martinková.

Predmetom ochrany cti nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Neoprávneným zásahom však môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktorou môže byť aj jeho rodinný život. „Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčasne nejde o tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života fyzickej osoby a zároveň je svojou formou primeraná. Napríklad ak politicky činná osoba konala protispoločensky a prejav o tejto skutočnosti je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom, nemožno tejto osobe priznať právo na ochranu osobnosti,“ vysvetlila Martinková.

Najčastejšou formou zadosťučinenia proti takýmto zásahom býva ospravedlnenie alebo odvolanie urážlivých výrokov na tej internetovej stránke, kde k nim došlo, kombinované s inými prostriedkami smerujúcimi na odstránenie následkov neoprávneného zásahu. Pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, má taká osoba právo na peňažnú satisfakciu. Jej výšku určuje súd.

Podľa Martinkovej výroky možno posudzovať aj v trestnoprávnej rovine. „V zmysle Trestného zákona sa trestného činu ohovárania dopustí ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Takémuto páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin verejne aj prostredníctvom internetovej stránky alebo sociálnej siete,“ dodala Martinková.

Trestný čin, pri ktorom hrozí odňatie slobody až na päť rokov, možno spáchať aj uverejnením súkromného záznamu, napríklad na sociálnej sieti. „Ide o prípady rôznych typov nahrávok zo súkromia osôb, ktoré sú následne bez súhlasu dotknutého človeka uverejnené. Paragraf 377 Trestného zákona chráni všetky neverejné slovné a iné prejavy osobnej povahy, ktoré niekto neoprávnene zaznamená,“ uzavrela Martinková.