Bratislava/Viedeň 19. februára (TASR) – Jeho skladba Rock Me Amadeus sa ako jediná po nemecky naspievaná pieseň dostala na vrchol americkej hitparády Billboard!. Jej autora a interpreta preslávili aj hity ako der Kommissar, Jeanny či Vienna Calling.

Svoje 65. narodeniny by oslávil rakúsky hudobník a spevák Falco, vlastným menom Johann Hölzel, ktorý za svoju kariéru predal viac ako 60 miliónov hudobných nosičov.

Narodil sa 19. februára 1957 Aloisovi Hölzelovi a Marii Hölzelovej v robotníckej štvrti vo Viedni. Bol jedináčik, k čomu prispel tragický osud. Jeho matka čakala trojčatá, išlo o dvojvaječné tehotenstvo. Jednovaječné dvojčatá – dievčatá, potratila v treťom mesiaci tehotenstva, Falco prežil. Vyrastal ako jedináčik v skromných pomeroch v 5. viedenskom obvode.



Nezvyčajný hudobný talent sa u neho prejavoval už od raného detstva. Ako batoľa dokázal držať rytmus pri bubnovaní v pesničkách, ktoré počul v rádiu. Chcel byť popovou hviezdou už od útleho veku. Na svoje štvrté narodeniny dostal klavír, o rok neskôr gramofón, na ktorom počúval Elvisa Presleyho, Cliffa Richarda a Beatles a vo veku päť rokov dostal na viedenskej hudobnej akadémii potvrdenie, že disponuje absolútnym sluchom.

Johann od roku 1963 navštevoval súkromnú katolícku školu a následne Rainer-Gymnasium vo Viedni. Keď v roku 1973 rodinu opustil otec, Falco odišiel zo školy. Jeho matka síce trvala na tom, aby sa vyučil, avšak Falco sa rozhodol pre inú cestu a od roku 1974 príležitostne pracoval. Následne ako 17-ročný absolvoval dobrovoľne osemmesačnú vojenskú službu v rakúskej armáde. Koncom 70. rokov si užíval viedenský nočný život. Hral na basovú gitaru v mnohých skupinách pod rôznymi pseudonymami ako napríklad John Hudson alebo John DiFalco.



Jednou z kapiel, s ktorými vystupoval, bola politická punk-rocková skupina Drahdiwaberl. V tom čase už vystupoval pod umeleckým menom Falco podľa úspešného východonemeckého skokana na lyžiach Falka Weisspfloga. Napriek tomu, že bol Falco úzko spätý s viedenskou undergroundovou klubovou scénou, vyzeral netypicky upravene. Oproti ošúchanejšej móde mal krátke vlasy a nosil slnečné okuliare a obleky. V kapele vystupoval s plastovým poťahom na svojom oblečení, ktoré tak chránil pred poškodením.

Falcova prvá pieseň Ganz Wien z roku 1980 bola plánovaná ako sólová výplň koncertov cez prestávky. Je o konzumácii drog a stala sa hitom rakúskeho hlavného mesta. Neskôr ju vydal na svojom prvom albume Einzelhaft a hrával ju pravidelne na koncertoch. V roku 1981 získal zmluvu na tri sólové platne s viedenským producentom Robertom Pongerom.

Z počiatku spolupráce vznikol singel Der Kommissar, ktorý sa v roku 1982 stal svetovým hitom a v mnohých európskych krajinách sa umiestnil na prvom mieste hitparád. Druhý Falcov album Junge Römer z roku 1984 nedosiahol taký veľký komerčný úspech. Následne prišiel výstup na vrchol, a to s albumom Falco 3 z roku 1985. Falco zamieril k holandskej producentskej dvojici Bolland & Bolland. Album obsahoval hity ako Rock me Amadeus, Vienna Calling a Jeanny. Po úspechu s Rock Me Amadeus sa rozprávalo o jeho trvalejšom pobyte v USA a spolupráci s americkými producentmi a umelcami. Táto možnosť čiastočne padla kvôli jeho osobným problémom so závislosťou od alkoholu a drog.



Po svojom turné v lete 1986 Falco vydáva album Emotional so skladbami ako The Sound of Musik, Emotional a Coming Home (Jeanny Part 2 – Ein Jahr danach). Album venoval svojej dcére Katharine-Biance Vitkovic, ktorá sa narodila 13. marca 1986 vo Viedni. S matkou Kathariny - Isabellou Vitkovic - sa zosobášil v roku 1988, avšak manželstvo nevydržalo ani rok.

Pokus o comeback prišiel v roku 1992 s albumom Nachtflug vrátane piesne Titanic, avšak tento album bol úspešný iba v Rakúsku. Na jeseň 1993 Falco prežil asi najťažšiu ranu osudu svojho života, keď sa prostredníctvom krvného testu otcovstva dozvedel, že nie je otcom Kathariny.

Presťahoval sa do Dominikánskej republiky do letoviska neďaleko Puerto Plata. V rokoch 1995 až 1998 tu pracoval na svojom ôsmom albume Out of the Dark, ktorý vyšiel až posmrtne.

Falco zomrel na ťažké zranenia, ktoré utrpel 6. februára 1998, len niekoľko dní pred svojimi 41. narodeninami. Príčinou bola autohavária, keď sa jeho auto zrazilo s autobusom v Dominikánskej republike.



Vo Falcovej krvi boli objavené okrem alkoholu aj stopy po kokaíne a marihuane. Jeho telo dopravilo do jeho rodiska špeciálne lietadlo spoločnosti Lauda Air a rakúska vláda mu vystrojila štátny pohreb so všetkými poctami. Rakvu na viedenskom Centrálnom cintoríne niesli motorkári Outsidern, ktorí účinkovali aj v klipe Rock Me Amadeus. Pohrebu sa zúčastnilo viac ako 10.000 ľudí, vrátane samotného Nikiho Laudu či Uda Jürgensa. Lauda na pohrebe plakal.

Zaujímavosťou je, že Falco navštívil Bratislavu 20. júna 1990, keď sa zúčastnil natáčania pre rakúsku hitparádu Die Großen Zehn v Dome kultúry Ružinov. Okrem neho ako hlavnej hviezdy programu vystúpili napr. aj Sir Bob Geldof, Reinhold Bilgeri, The Flying Pickets či Marika Gombitová.

Nevlastná Falcova dcéra Katharina Bianca Vitkovic, ktorá je aj herečka, napísala o svojom otcovi mimo iných aj knihu Falco war mein Vater (Falco bol môj otec). Ako Katharina spomenula v rozhovore pre nemeckú televíziu RTL Exclusiv pri príležitosti 20. výročia úmrtia rakúskeho speváka, zistenie, že nie je jej otcom, bol smutný a bolestivý moment. Falco sa podľa jej vyjadrenia napriek tomu o ňu naďalej staral a zaujímal. Ona sama neverí výsledkom otcovských testov.