Limoges/Bratislava 25. februára (TASR) – Francúzsky maliar Pierre-Auguste Renoir patril svojou tvorbou medzi zakladateľov a popredných predstaviteľov impresionizmu, umeleckého smeru, ktorý vznikol vo Francúzsku v druhej polovici 19. storočia. Sám o tom povedal: "Jedného rána jeden z nás už nemal žiadnu čiernu farbu, a narodil sa impresionizmus." Pre jeho tvorbu bol však charakteristický vlastný štýl a motívy, ktoré maľoval – viac ako krajinomaľba ho zaujímali ľudia.

Za takmer šesťdesiat rokov svojej tvorby namaľoval Renoir okolo šesť tisíc obrazov. Jeho diela môžu vidieť návštevníci mnohých galérií a výstavných sietí na celom svete - nachádzajú sa napríklad v Metropolitnom múzeu v New Yorku, v petrohradskej Ermitáži, či v parížskom Museé d'Orsay. Od narodenia umelca uplynie, vo štvrtok 25. februára, 180 rokov.

Foto: TASR/AP

Pierre-Auguste Renoir sa narodil 25. februára 1841 v meste Limoges v rodine chudobného krajčíra ako šieste zo siedmich detí. V roku 1844 sa rodina presťahovala do Paríža, kde chodil do katolíckej školy a spieval v kostolnom zbore. Dokonca zbormajster naliehal na rodičov, aby sa chlapec venoval spevu, pretože má spevácky talent. Tí však od malička podporovali jeho výtvarné nadanie. Ako 13-ročný sa začal učiť za dekoratéra v porcelánke. Pracoval nielen na maľbách čínskeho porcelánu, ale zároveň si aj sám vytváral vlastné motívy. Počas obedňajších prestávok chodieval do Louvru kresliť a študovať diela starých majstrov a večer navštevoval maliarsku školu.

Od roku 1862 sa začal Renoir venovať maľovaniu na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži v ateliéri švajčiarskeho maliara Charlesa Gleyreho. Tam stretol budúcich významných maliarov Clauda Moneta, Alfreda Sisleyho a Frédérica Bazilla. Všetkých spojil impresionizmus, ktorý odmietal tvorbu v ateliéri, a naopak presadzoval maľbu v prírode, v ktorej umelec - výrazne pracujúci so svetlom zachytával atmosféru danej chvíle.

V lete 1870 vypukla prusko-francúzska vojna a Renoir musel nastúpiť do armády. Na front sa však nedostal, ale aj tak trpel odlúčením od priateľov a rodiny. Navyše, koncom novembra 1870 zomrel jeho priateľ Frédéric Bazille. Nasledujúci rok po návrate do Paríža začal opäť maľovať.

Spolu s ďalšími impresionistickými maliarmi založil združenie Société d'artistes. V apríli 1874 usporiadali prvú výstavu impresionistov, ktorú ale zmietla vlna kritiky. Napriek tomu sa o ich diela začali niektorí zberatelia obrazov zaujímať. Čiže, podobne ako ostatní impresionisti aj Renoir sa spočiatku stretával s nepriazňou kritiky, ale zachytávanie šťastných momentov obyčajného života, krajinky prežiarené slnkom a zmyselné akty mu postupne priniesli širokú obľubu.

Medzi najvýznamnejšie diela Renoira patria napríklad Líza so slnečníkom (1867), Ženský akt v slnečnom svetle (1875), Milenci (1875), Tanec v Moulin de la Galette (1876), Raňajky veslárov (1881), Kúpajúce sa ženy (1884–1887), séria troch obrazov tancujúcich dvojíc z roku 1883 Tanec v Bougivalu, Dáždniky (1886) alebo Dievčatá pri klavíri (1892).

Foto: TASR/AP Photo

V poslednom období života, keď umelca začala čoraz viac trápiť artritída, si vyberal námety v kruhu rodiny i priateľov, ale venoval sa tiež sochárskej tvorbe, pri ktorej mu pomáhal mladý umelec Richard Guino.

Keďže Renoirovi robilo aj chodenie veľké problémy maľoval už iba posediačky v záhrade svojho domu na juhu Francúzska v meste Cagnes-sur-Mer, neďaleko Nice, kde sa presťahoval v roku 1907. Aj štetec mu musela podávať pestúnka Gabrielle, ktorá žila v rodine Renoirovcov od svojich šestnástich rokov.

Veľký majster impresionizmu Pierre-Auguste Renoir zomrel 3. decemnra 1919 vo veku 78 rokov vo svojom dome v Cagnes-sur-Mer. "Bolesť prichádza, krása zostáva," hovoril vynikajúci umelec, vyznamenaný Radom Čestnej légie, ktorý napriek bolestiam a ťažkej chorobe neprestával tvoriť do posledných dní života.