Rím/Paríž 25. septembra (TASR) - Taliansko zapožičia Francúzsku jednu z najslávnejších diel renesančného majstra Leonarda da Vinciho - kresbu Vitruviánsky muž. Týmto rozhodnutím sa končí mesiace trvajúci spor oboch krajín.

Kresba mužskej postavy zobrazená v rôznych pozíciách v kruhu bude siedmimi položkami, ktoré z Talianska zašlú do parížskeho Louvru, kde v októbri otvoria výstavu pri príležitosti 500. výročia úmrtia renesančného génia.

Múzeum Louvre výmenou za to na budúci rok Rímu požičia päť prác talianskeho renesančného maliara Raffaela, ktoré budú vystavené v rímskom múzeu umenia Scuderie del Quirinale, kde sa uskutoční výstava k 500. výročiu smrti tohto maliara.

Dohodu o zapožičaní diel podpísali v utorok v Paríži ministri kultúry oboch krajín - Franck Riester a Dario Franceschini.

Výmena diel oboch renesančných majstrov pri príležitosti výročia ich smrti bola dlho predmetom rokovaní medzi Rímom a Parížom. Rokovania však narušil prístup predchádzajúcej talianskej vlády, osobitne ministrov za krajne pravicovú Ligu, ktorá bola proti zapožičaniu Leonardových diel do Paríža. Ako dôvod uvádzala, že nie je správne, aby Francúzsko malo dominantné postavenie pri podujatiach k výročiu smrti talianskeho umelca.

"Leonardo bol Talian, vo Francúzsku len zomrel," uviedla pred 10 mesiacmi pre denník Corriere della Sera bývalá námestníčka talianskeho ministerstva kultúry Lucia Bergonzoniová. Dodala, že "Francúzi nemôžu mať všetko".

Bergonzoniová prišla o svoju pozíciu vo vláde, keď Liga nedávno prestala byť súčasťou vlády a prešla do opozície. Líder Ligy Matteo Salvini, ešte ako podpredseda talianskej vlády a minister vnútra, mal na mnohé témy odlišné názory ako liberálny francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ich názorové strety sa týkali napríklad migrácie i budúcnosti Európskej únie. Vzťahy oboch krajín v tom období výrazne ochladli.

V zbierke prác, ktoré sa z florentskej galérie Uffizi dostanú do Paríža, budú okrem Vitruviánskeho muža aj ďalšie štyri Leonardove kresby, ako aj dve kópie jeho malieb. Napriek očakávaniam do Paríža nepoputuje známy Leonardov autoportrét kreslený červenou hlinkou, i keď minister Riester to pred niekoľkými mesiacmi avizoval.

Louvre do Ríma zašle päť Raffaelových kresieb a dve kresby jeho učňa Giovana Francesca Penniho.

Hoci je Leonardo da Vinci v prvom rade považovaný za umelca, tisíce strán jeho zápiskov svedčia o jeho záujme o architektúru, geológiu, anatómiu, lietanie, gravitáciu či optiku. Prišiel s návrhmi na zostrojenie bicykla, lietadla, vrtuľníka i padáka. V anatómii bol priekopníkom v oblasti skúmania ľudského tela, pričom jeho zistenia pochádzajúce z pitiev asi 30 tiel sa vyznačujú veľkou presnosťou. Poznámky k väčšine svojich prác si da Vinci písal zrkadlovým písmom.

Väčšinu života prežil v rodnom Taliansku, ale posledné tri roky strávil vo Francúzsku na pozvanie kráľa Františka I., známeho mecenáša a patróna umelcov.

Da Vinci zomrel 2. mája 1519 na zámku Clos Lucé vo francúzskom meste Amboise v departemente Indre-et-Loire, ktorý sa nachádza v regióne Centre-Val de Loire v strednom Francúzsku.