Bratislava 4. mája (TASR) – Zásadná zmena v slovenskej spoločnosti po roku 1989 sa prejavila aj v literatúre. Otvorené hranice umožnili nielen voľné cestovanie po svete, ale aj nárast nezákonného obchodovania a rôznej kriminality.

Túto činnosť bratislavského podsvetia opísal Peter Pišťanek v knižnom debute Rivers of Babylon (1991). Román vzbudil nebývalý čitateľský i kritický záujem nielen netradičným prostredím pre domácu literatúru, ale aj expresívnym jazykom zobrazujúcim reálne prostredie podvodníkov, prostitútok a špekulantov túžiacich po peniazoch a moci.

"Knihu som si kúpil ako študent a žasol som nad tým, ako fantasticky autor opísal realitu, ktorá ešte len v 90. rokoch nastane. Bola to dráždivá a odvážna kniha. Pišťanek miloval kriminálne a iné 'pokleslé' žánre, písal ľahko, hravo, slobodne a vtipne narábal s textom. Čítal som ju s veľkým pôžitkom, až mi od smiechu tiekli slzy," na nedávnej bratislavskej prezentácii jej nového vydania vydavateľstvom Slovart ju predstavil knihomoľ Dado Nagy.

"V čase, keď sme si sľúbili lásku, Pišťanek už videl do budúcnosti. Bol odborník na ľudské duše aj výborný rozprávač. Mal encyklopedické vedomosti v rôznych oblastiach. Bola aj kritika na tú knihu, ale zastal sa jej Rudo Sloboda, že tam nie je ani jedna štylistická chyba," uviedol herec a režisér Juraj Nvota. Obaja diskutéri Pišťanka (1960 – 2015) osobne poznali aj s ním spolupracovali.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Čitateľ knihy sa dozvie o bežnom živote kšeftárov, podvodníkov, bývalých eštebákov a iných skorumpovaných "sviniach", ktorých cieľom bolo bez normálnej práce získať čo najviac peňazí a užívať si. Tiež ako sa dalo za jeden deň zarobiť takmer 100.000 korún, prečo zahraniční muži sem chodili za prostitútkami a iné zmeny v rodiacej sa demokratickej spoločnosti.

Celý 320-stranový dej je príbeh nezamestnaného mladého dedinčana Rácza, ktorý sa z kuriča hotela stal jeho obávaným pánom a nakoniec zmanipulovanou dražbou aj majiteľom. Podobne i obchodného domu a iných dôležitých objektov v meste. Vytvoril súkromnú bezpečnostnú službu Sekuritatia, ktorá vyberala ochranné poplatky pred zničením butiku a iných súkromných prevádzok. Jeho ľudia boli schopní všetkého, aj niekoho zabiť. Rácz si získal i politické strany, tým i svojich ľudí do dôležitých funkcií. Stal sa vládcom mesta. Trefne to vyjadril jeho blízky poskok: Stavať sa proti veľkému Ráczovi, to je ako štekať na Mesiac, alebo ťahať sa za prsty s pánom Bohom.

"Pišťanek pre slovenskú literatúru znamená veľmi veľa. Týmto románom sa začína nová etapa jej modernej podoby. Snažil sa vyhraniť proti prúdu tej hyperrealistickej, socialisticko-realistickej prózy, kde všetky postavy hovorili ako univerzitní profesori. On opisoval reálne situácie reálnym jazykom a ten nebol spisovný, ale aj s nadávkami," povedal pre TASR Nagy.

Podľa neho autor románu Rivers of Babylon bol veľkým vizionárom toho, čo sa v 90. rokoch udeje. Dokázal tú realitu opísať neobyčajne hlboko a mnohorozmerne. Poznal prostredie bratislavských umeleckých i kriminálnych subkultúr. Bol kurič v kotolni, strážca niekoľkých parkovísk. Poznal všetky úrovne kriminálnej reality od drobných zlodejov, priekupníkov, cigánov, Balkáncov, prostitútky. "Rivers of Babylon je určite jeden z najlepších slovenských románov za posledných 30 rokov," dodal Nagy.