Borge/Bratislava 16. júla (TASR) - Dodnes patrí medzi najslávnejších a najznámejších polárnych bádateľov, ktorý zapĺňal prázdne miesta na mape sveta. Ako prvý človek dobyl najjužnejšie miesto na Zemi a stál na obidvoch póloch zemegule. Od narodenia nórskeho bádateľa Roalda Amundsena uplynie v sobotu 16. júla 150 rokov.

Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v nórskej dedine Borge. Vyrastal v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Hoci jeho matka chcela, aby sa stal lekárom, už od detstva sníval o tom, že bude polárnym bádateľom.

"Pokladali ma za blázna, keď som v najtuhšej zime spával pri oknách otvorených dokorán. Moja matka mi preto starostlivo dohovárala, ale uspokojila sa, keď som jej povedal, že mám rád čerstvý vzduch. V skutočnosti však vykonával som tým len časť svojho svedomito pripravovaného programu otužovania," napísal vo svojich spomienkach Človek objaviteľ, ktoré vyšli v roku 1935.

Budúci priekopník polárneho výskumu zanechal ako 21-ročný, po matkinej smrti, štúdium medicíny. Vrátil sa k detským snom a odišiel na more. Pôsobil ako kormidelník na námorných lodiach a od roku 1897 sa zúčastňoval na polárnych výpravách. V rokoch 1897 až 1899 sa ako prvý dôstojník zúčastnil na antarktickej expedícii, ktorú viedol belgický polárnik Adrien de Gerlache. Jeho loď Belgica bola prvou, ktorá prezimovala v antarktických vodách.

Prvý veľký objaviteľský úspech zaznamenal Roald Amundsen v rokoch 1903 až 1906. Ako prvý uskutočnil na lodi Gjoa severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom okolo Grónska do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu Severného magnetického pólu.

Ďalším cieľom Amundsena mal byť severný pól, ale svet obletela správa, že najsevernejšie miesto planéty už dosiahol v roku 1909 americký polárnik Robert Peary, preto sa rozhodol vydať do večne zamrznutej Antarktídy, ktorej sa hovorilo aj "stratený kontinent".

Keďže k dovtedy nepokorenému a neprebádanému južnému pólu mal namierené aj britský polárny bádateľ Robert Scott, zrodil sa jeden z najfascinujúcejších a najnapínavejších bádateľských súbojov v histórii. Napokon v ňom zvíťazil nórsky polárnik Amundsen na legendárnej lodi Fram (v preklade Vpred), ktorý ako prvý človek na svete dosiahol spolu so svojimi druhmi 14. decembra 1911 južný pól. "Tak sme dorazili a mohli sme vztýčiť našu zástavu na geografickom južnom póle. Vďaka Ti, Bože!", napísal si do svojho denníka slávny bádateľ. Scotta, pre ktorého sa výprava skončila tragicky, predstihol o 35 dní.

Roald Amundsen pokračoval po návrate domov vo výpravách. V máji 1926, spolu s talianskym konštruktérom vzducholodí Umbertom Nobilem a americkým objaviteľom a milionárom Lincolnom Ellsworthom, preleteli ako prví na vzducholodi najsevernejší bod planéty. Po tejto expedícii sa však začali spory medzi Amundsenom a Nobilem o to, kto vlastne tím viedol a teda o to, kto má najväčšiu zásluhu na úspešnom zavŕšení projektu.

V máji 1928 viedol Nobile vlastnú arktickú expedíciu, keď vzducholoďou Italia absolvoval niekoľko letov do neprebádaných oblastí Severného ľadového oceánu. Počas jedného z nich na spiatočnom lete vzducholoď havarovala. Do medzinárodnej záchrannej akcie sa zapojil aj Roald Amundsen, ktorý však počas nej zahynul. Predpokladá sa, že jeho lietadlo sa v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol stanovený na 18. jún 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa ale nikdy nenašli.

Po nórskom polárnom bádateľovi Amundsenovi je pomenované more pri pobreží Antarktídy, hora vo východnej časti Antarktídy, obrovský kráter na južnom póle Mesiaca, vedecká stanica na južnom póle a nórske vojenské námorníctvo po ňom pomenovalo jednu z bojových lodí - HNoMS Roald Amundsen.

Zdroj: Zdroj: www.snk.sk, https://beliana.sav.sk