Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol jeden z priekopníkov západoeurópskej integrácie, otec Európskej únie, prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Autor TASR
Clausene/Bratislava 29. júna (TASR) - Od narodenia francúzskeho politika luxembursko-lotrinského pôvodu Roberta Schumana uplynie v stredu 29. júna 130 rokov.
Bol jeden z priekopníkov západoeurópskej integrácie, otec Európskej únie, prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Robert Schuman sa narodil 29. júna 1886 v luxemburskom Clausene. Schumanova rodina pochádzala z Lotrinska, ktoré v roku 1940 spolu s Alsaskom pripadlo Nemecku. Po absolvovaní strednej školy študoval právo na univerzitách v nemeckých mestách Bonn, Mníchov, Berlín a vo francúzskom Štrasburgu. V Štrasburgu získal doktorát práv. V roku 1919 bol zvolený za poslanca Demokratickej ľudovej strany za Moselský department a tento mandát vykonával až do roku 1940. V tom istom roku sa stal členom vojnového kabinetu ministerského predsedu Paula Reynauda. Vykonával funkciu štátneho tajomníka pre záležitosti utečencov. Robert Schuman zotrval v rovnakej funkcii aj vo vláde, ktorú vytvoril maršal Philippe Petain.
V septembri 1940 bol najprv uväznený a potom deportovaný do Nemecka. Po oslobodení krajiny v roku 1944 sa stal spoluzakladateľom kresťanskodemokraticky orientovaného Republikánskeho ľudového hnutia. Ako predstaviteľ tohto zoskupenia sa opäť stal poslancom za Moselsko vo francúzskom Národnom zhromaždení. V rokoch 1946-1956 zohrával prvoradú úlohu vo vtedajších vládach. Svoje poslanie videl v úsilí ukončiť dlhoročné a hlboké nepriateľstvo medzi Francúzskom a Nemeckom. Jednu z možných ciest videl Schuman v rozvíjajúcej sa spolupráci medzi krajinami.
Dňa 9. mája 1950 predložil Robert Schuman v Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Robert Schuman Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schuman vlastne navrhol vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie na riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu - teda sektoru, ktorý predstavoval v tom čase základ pre akúkoľvek vojenskú silu.
Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Týmto sa začala písať história európskej integrácie. V závere svojej kariéry sa Schuman sústredil na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Posledné roky svojho života prežil v Scy-Charelles. Zomrel 4. septembra 1963 v Chazelles pri francúzskom meste Metz vo veku 77 rokov.
Z dôvodu významu Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950 sa tento deň oslavuje ako Deň Európy. A na počesť jeho prevratnej práce smerujúcej k jednotnej Európe bola po ňom pomenovaná jedna z budov sídla inštitúcií Európskej únie v Bruseli.
Bol jeden z priekopníkov západoeurópskej integrácie, otec Európskej únie, prvý predseda Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Robert Schuman sa narodil 29. júna 1886 v luxemburskom Clausene. Schumanova rodina pochádzala z Lotrinska, ktoré v roku 1940 spolu s Alsaskom pripadlo Nemecku. Po absolvovaní strednej školy študoval právo na univerzitách v nemeckých mestách Bonn, Mníchov, Berlín a vo francúzskom Štrasburgu. V Štrasburgu získal doktorát práv. V roku 1919 bol zvolený za poslanca Demokratickej ľudovej strany za Moselský department a tento mandát vykonával až do roku 1940. V tom istom roku sa stal členom vojnového kabinetu ministerského predsedu Paula Reynauda. Vykonával funkciu štátneho tajomníka pre záležitosti utečencov. Robert Schuman zotrval v rovnakej funkcii aj vo vláde, ktorú vytvoril maršal Philippe Petain.
V septembri 1940 bol najprv uväznený a potom deportovaný do Nemecka. Po oslobodení krajiny v roku 1944 sa stal spoluzakladateľom kresťanskodemokraticky orientovaného Republikánskeho ľudového hnutia. Ako predstaviteľ tohto zoskupenia sa opäť stal poslancom za Moselsko vo francúzskom Národnom zhromaždení. V rokoch 1946-1956 zohrával prvoradú úlohu vo vtedajších vládach. Svoje poslanie videl v úsilí ukončiť dlhoročné a hlboké nepriateľstvo medzi Francúzskom a Nemeckom. Jednu z možných ciest videl Schuman v rozvíjajúcej sa spolupráci medzi krajinami.
Dňa 9. mája 1950 predložil Robert Schuman v Paríži svoj plán zjednotenia spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva, ktorý sa do histórie zapísal ako Schumanova deklarácia. Na pozadí hrozby tretej svetovej vojny vyzval Robert Schuman Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie". Schuman vlastne navrhol vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie na riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu - teda sektoru, ktorý predstavoval v tom čase základ pre akúkoľvek vojenskú silu.
Schumanova výzva nezostala bez odozvy a 18. apríla 1951 podpísali Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko parížsku zmluvu o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Týmto sa začala písať história európskej integrácie. V závere svojej kariéry sa Schuman sústredil na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia so sídlom v Štrasburgu.
Posledné roky svojho života prežil v Scy-Charelles. Zomrel 4. septembra 1963 v Chazelles pri francúzskom meste Metz vo veku 77 rokov.
Z dôvodu významu Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950 sa tento deň oslavuje ako Deň Európy. A na počesť jeho prevratnej práce smerujúcej k jednotnej Európe bola po ňom pomenovaná jedna z budov sídla inštitúcií Európskej únie v Bruseli.
