Newton/Bratislava 31. augusta (TASR) – Hneď v prvom zápase kariéry mu reportér skomolil jeho meno. Namiesto Rocco Marchegiano zakričal Rocky Marciano. Vyhral všetkých štyridsaťdeväť zápasov, na ktoré v profesionálnej kariére nastúpil.

V nedeľu 31. augusta uplynie 45 rokov od tragickej smrti jedného z najlepších boxerov všetkých čias Rockyho Marciana.

Volali ho brocktonská bomba. Svojich súperov doslova drvil. Iba šesť súperov s ním vydržalo bojovať do konca a iba jeden vydržal všetkých pätnásť kôl. Istý športový komentátor o ňom vyhlásil, že ak by do jednej miestnosti zavreli všetkých najlepších boxerov v histórii a bojovali by medzi sebou, iba Rocky by to prežil. Marciano zvykol s obľubou hovoriť, že nemá dôvod tancovať s chlapom desať kôl valčík, ak ho môže zmlátiť hneď v prvom kole.

Rocky Marciano, vlastným menom Rocco Francis Marchegiano, sa narodil 1. septembra 1923 v Brocktone, štáte Massachusetts v Spojených štátoch amerických. Jeho rodičia pochádzali z Talianska. V mladosti sa venoval bejzbalu aj futbalu. Veľmi ťažko niesol, keď ho pre porušenie pravidiel vyhodili zo stredoškolského bejzbalového tímu. Začal vymeškávať školu, až z nej nakoniec odišiel. Bez kvalifikácie si však ťažko hľadal prácu. Pracoval v továrni na obuv, v závode na výrobu cukroviniek, vypomáhal záhradnému architektovi, zametal ulice či kopal kanály. V roku 1943 mu prišiel povolávací rozkaz a o pár týždňov už bol na ceste do Európy, kde zúrila druhá svetová vojna. Po invázii spojeneckých vojsk v Normandii bol členom jednotky, ktorá cez prieliv La Manche prevážala zásoby. Neskôr ho prevelili do Tichomoria a odtiaľ späť do USA.



Z dlhej chvíle začal na vojne boxovať. Jeho strýko ho prihlásil na zápas so známym boxerom Henrym Lesterom. Práve tento duel bol prvý v jeho amatérskej kariére. Lester ho bil hlava-nehlava, nahnevaný Marciano ho v treťom kole kopol do rozkroku, za čo ho rozhodca diskvalifikoval. Toto fiasko ho však povzbudilo k tvrdšiemu tréningu. Prestal fajčiť a piť alkohol. Jeho trénerom sa stal dávny kamarát Allien Colombo. Práve jemu mohol ďakovať za všetky úspechy. Alien ho doslova trýznil. Denne musel behať desať kilometrov v špeciálne upravených ťažkých topánkach, nútil ho boxovať aj pod vodou. Vďaka týmto metódam sa potom Marciano s ľahkosťou pohyboval v ringu.

Po niekoľkých mesiacoch medzi amatérskymi boxermi sa rozhodol vstúpiť medzi profesionálov. Jeho prvým súperom bol 17. marca 1947 Lee Epperson. V treťom kole ho knokautoval. Rovnako končili aj ďalší. Túžil vyhrať titul majstra sveta v ťažkej váhe. Stalo sa to v štyridsiatomtreťom zápase v jeho kariére. Jeho súperom bol Jersey Joe Walcott (september 1952). Hneď v prvom kole po jednom zo súperových úderov padol k zemi (stalo sa mu to prvýkrát v jeho profesionálnej kariére). Zdvihol sa však a pokračoval ďalej. V trinástom kole súpera knokautoval (Walcotta kriesili niekoľko minút) a stal sa majstrom sveta. V máji 1953 sa opäť stretli v odvetnom zápase. Tentoraz Marciano knokautoval Walcotta hneď v prvom kole.

Titul svetového šampióna obhájil Rocky Marciano ešte päťkrát. V máji 1956 ako 33-ročný oznámil koniec svojej aktívnej kariéry. Jedným z dôvodov bol fakt, že za osem rokov nenašiel premožiteľa. Druhým dôvodom bola jeho rodina - v roku 1950 sa oženil a narodili sa mu dve deti. K boxu sa vracal už iba ako komentátor a rozhodca.

Marciano bol chvíľu aj majiteľom reštaurácie, avšak zakrátko skrachoval. Mal povesť naivného dobráka. Požičiaval kamarátom peniaze, ktoré mu mnohí nevrátili. Údajne takto prišiel o dva milióny dolárov.

V posledný augustový deň v roku 1969 letel Marciano so svojím priateľom Frankom Farrellom z turnaja jeho syna. Na druhý deň totiž mal oslavovať svoje 46. narodeniny. Jednomotorové lietadlo Cessna havarovalo krátko pred pristátím v Des Moines v americkom štáte Iowa. Neskúsený pilot v zlom počasí narazil do osamelého dubu uprostred poľa. Rocky Marciano bol namieste mŕtvy.

Nikdy nemal strach. Nikdy neprehral. Rocky Marciano sa stal legendou, ktorú dodnes nikto neprekonal.