Viedeň/Bratislava 23. septembra (TASR) - Rakúska herečka Romy Schneiderová sa preslávila stvárnením postavy mladej rakúskej cisárovnej Alžbety zvanej Sissi, neskôr sa jej doménou stali postavy žien bojujúcich s nepriazňou osudu. V pondelok si pripomíname 75. výročie narodenia herečky.

Romy Schneiderová (celým menom Rosemarie Magdalena Schneiderová-Albachová) sa narodila 23. septembra 1938 vo Viedni. Bola dcérou známeho rakúsko-nemeckého hereckého páru, Magdy Schneiderovej a Wolfa Albacha-Rettyho. Rané detstvo strávila Romy Schneiderová u svojich starých rodičov z matkinej strany, ako sedemročná odišla do internátu v Goldensteine neďaleko Salzburgu, bola tam do roku 1953. Nemala herecké ambície, na konkurz do filmu ju dlho nahovárala jej matka.

Sissi z nej urobila hviezdu

Európsku hviezdu zo 17-ročnej Romy Schneiderovej urobila úloha Sissi v trochu naivnom, avšak v divácky nadmieru úspešnom filme o rakúskej cisárovnej Alžbete – Sissi (1955). Film mal dve pokračovania Sissi - Die junge Kaiserin (Sissi – Mladá cisárovná, 1956) a Sissi - Schicksalsjahre einer Kaiserin (Sissi – Osudové roky cisárovnej, 1957). Nakrútiť štvrté pokračovanie o osudoch Sissi však mladá herečka odmietla.

V roku 1958 obsadil režisér Pierre Gaspard-Huit vtedy dvadsaťročnú Schneiderovú do hlavnej úlohy vo filme Christine (Kristína). Počas nakrúcania sa po prvý raz stretla so svojou osudovou láskou, hercom Alainom Delonom. Keď ju Delon opustil, pokúsila sa o samovraždu. Neskôr sa vydala za herca Harryho Meyena, jej druhým manželom sa stal Daniel Biasini.

Schneiderová žila aj v Hollywoode

V rokoch 1953-1981 nakrútila Romy Schneiderová približne 60 celovečerných filmov. Určitý čas žila aj v americkom Hollywoode. Príležitosti, ktoré tam dostala, považovala však za podradné. Po návrate z USA zakotvila definitívne vo francúzskom filme. Dokonca do takej miery, že sa zabúdalo na jej rakúsky pôvod a považovali ju za francúzsku herečku. Z francúzskych režisérov mal na ňu najväčší vplyv Claude Sautet. Nakrútila s ním niekoľko filmov, ktoré kritika právom označuje za vrchol jej tvorby. Sú to snímky Les Choses de la vie (Veci života, 1970), Max et les ferrailleurs (Max a bitkári, 1971), César et Rosalie (Cézar a Rozália, 1972) a Mado (1976).

V pamäti divákov zostal aj film Le vieux fusil (Stará puška, 1975), tragický príbeh chirurga (Phillipe Noiret) z francúzskeho malomesta, ktorý sa pomstí za manželku (Schneiderová) a dcéru, ktoré brutálne zavraždili esesáci. K jej ďalším známym dielam patria Monpti (1957), Une histoire simple (Celkom obyčajný príbeh, 1978), Death Watch (Smrť v priamom prenose, 1980), La Banquiere (Bankárka, 1980), Fantasma d'amore(Prízrak lásky, 1981), Garde a vue (Svedok, 1981).

V poslednom filme si zahrala dvojitú úlohu

Vo svojom poslednom filme La Passante du Sans-Souci, (Pútnička zo Sans-Souci, 1982) si Romy Schneiderová zahrala dvojitú úlohu - nemeckú antifašistku Elsu, ktorá si so sebou do parížskej emigrácie zoberie chlapčeka Maxa po tom, ako nacisti zabili jeho otca, a zároveň postavu Maxovej manželky o takmer 40 rokov neskôr, keď sa jej muž pomstí nacistickému pohlavárovi žijúcemu v úkryte v Paraguaji.

V 80. rokoch minulého storočia bola umelkyňa na vrchole svojej kariéry, ale aj na vrchole svojich tvorivých i ľudských síl. Kým na plátne zvládala osudy žien s úplnou dokonalosťou, v civilnom živote sa jej nedarilo.

Jej definitívny koniec urýchlila tragická smrť jej 14-ročného syna Davida, ktorý si v roku 1981 na ceste k starým rodičom pri preliezaní plota rozťal stehennú tepnu a vykrvácal. V roku 1981 lekári vyoperovali herečke obličkový nádor. Keď v Paríži 29. mája 1982 zomrela, zostala po nej päťročná dcérka Sarah Biasiniová. Schneiderová sa dožila 43 rokov.