Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko pritom zaznamenalo takmer dvojnásobný úbytok zalesnenia v porovnaní s Kanadou.
Autor TASR
Washington 2. apríla (TASR) - Dve z najlesnatejších krajín sveta, Rusko a Kanada, zaznamenali výrazný úbytok zalesnenia. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy Inštitútu svetových zdrojov (WRI).
Na základe analýzy satelitných údajov dospel WRI v spolupráci s, online aplikáciou sledujúcou celosvetové zalesnenie Global Forest Watch k záveru, že Rusko a Kanada sa podieľajú 34 percentami na celosvetovom úbytku zalesnenia v rokoch 2011-13.
To je každý rok vyše 67.000 štvorcových kilometrov, čo sa približne rovná rozlohe Írska. Rusko pritom zaznamenalo takmer dvojnásobný úbytok zalesnenia v porovnaní s Kanadou.
Do prvej pätice krajín s vysokým úbytkom zalesnenia v rokoch 2011-13 patria tiež Brazília, USA a Indonézia, informovala tlačová agentúra AP.
"Tieto lesy a ich pôdy obsahujú značné zásoby uhlíka, preto tieto straty predstavujú významný príspevok k emisiám skleníkových plynov, ktoré poháňajú klimatickú zmenu," uviedol Nigel Sizer z mimovládneho WRI.
Správa odhaduje, že 70 percent straty spôsobili požiare. A zdôrazňuje potrebu zlepšiť monitorovanie lesných požiarov.
Rusko sa tento týždeň pripojilo k prvému kolu globálnych klimatických deklarácií cieľov zníženia emisií skleníkových plynov v nadchádzajúcich desaťročiach. Svoj cieľ - znížiť emisie o 25 až 30 percent v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 - však podmienilo tým, že mu bude povolené zarátať si "absorpčnú kapacitu" jeho lesov.
Kelly Levinová z WRI v utorok poznamenala, že Rusko už do roku 2010 znížilo svoje emisie skleníkových plynov o 50 percent od roku 1990 v súvislosti s poklesom výkonu ekonomiky po rozpade Sovietskeho zväzu. Ak by svetové spoločenstvo súhlasilo so zarátaním absorpčnej schopnosti ruských lesov, v skutočnosti by Rusku povolilo zvýšiť emisie, napísala tlačová agentúra DPA.
Rusko je jedným zo 196 členov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bude tvoriť jadro novej celosvetovej klimatickej dohody, ktorá má byť schválená v decembri v Paríži.
Na základe analýzy satelitných údajov dospel WRI v spolupráci s, online aplikáciou sledujúcou celosvetové zalesnenie Global Forest Watch k záveru, že Rusko a Kanada sa podieľajú 34 percentami na celosvetovom úbytku zalesnenia v rokoch 2011-13.
To je každý rok vyše 67.000 štvorcových kilometrov, čo sa približne rovná rozlohe Írska. Rusko pritom zaznamenalo takmer dvojnásobný úbytok zalesnenia v porovnaní s Kanadou.
Do prvej pätice krajín s vysokým úbytkom zalesnenia v rokoch 2011-13 patria tiež Brazília, USA a Indonézia, informovala tlačová agentúra AP.
"Tieto lesy a ich pôdy obsahujú značné zásoby uhlíka, preto tieto straty predstavujú významný príspevok k emisiám skleníkových plynov, ktoré poháňajú klimatickú zmenu," uviedol Nigel Sizer z mimovládneho WRI.
Správa odhaduje, že 70 percent straty spôsobili požiare. A zdôrazňuje potrebu zlepšiť monitorovanie lesných požiarov.
Rusko sa tento týždeň pripojilo k prvému kolu globálnych klimatických deklarácií cieľov zníženia emisií skleníkových plynov v nadchádzajúcich desaťročiach. Svoj cieľ - znížiť emisie o 25 až 30 percent v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 - však podmienilo tým, že mu bude povolené zarátať si "absorpčnú kapacitu" jeho lesov.
Kelly Levinová z WRI v utorok poznamenala, že Rusko už do roku 2010 znížilo svoje emisie skleníkových plynov o 50 percent od roku 1990 v súvislosti s poklesom výkonu ekonomiky po rozpade Sovietskeho zväzu. Ak by svetové spoločenstvo súhlasilo so zarátaním absorpčnej schopnosti ruských lesov, v skutočnosti by Rusku povolilo zvýšiť emisie, napísala tlačová agentúra DPA.
Rusko je jedným zo 196 členov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bude tvoriť jadro novej celosvetovej klimatickej dohody, ktorá má byť schválená v decembri v Paríži.
