Nový výskum potvrdil, že značná časť ľudského genómu má bližšie ku gorilám než k šimpanzom.
Autor TASR
Los Angeles 8. marca (TASR) - Keď navštívite zoologickú záhradu, zistíte, že gorily sa nám veľmi podobajú. Nový výskum DNA však ukázal, že sme navzájom ešte podobnejší, než si vedci doteraz mysleli, píše agentúra AP.
Na základe evolučného rodokmeňa by človek očakával, že naša DNA sa bude najviac podobať na šimpanzov, našich najbližších príbuzných. Nový výskum potvrdil, že z väčšej miery je to pravda, ale takisto ukázal, že značná časť nášho genómu má bližšie ku gorilám než k šimpanzom.
Genóm je kompletná genetická informácia uložená v DNA konkrétneho organizmu.
"Šimpanz sa často uvádza ako 'náš najbližší žijúci príbuzný' a vzhľadom na celkovú genómovú sekvenciu je to určite pravda, ale gorila je náš takmer rovnako blízky príbuzný," uviedol Owen Lovejoy z americkej Kent State University v štáte Ohio.
Najnovší výskum rozlúštil celý genóm gorily, čo Lovejoy označil za "významný úspech".
"Vyšlo najavo, že medzi naším genómom a genómom gorily je užšia spojitosť, než sa doteraz predpokladalo," napísali Richard Gibbs a Jeffrey Rogers z texaskej lekárskej fakulty Baylor College of Medicine v komentári, ktorý sprevádza vedeckú prácu zverejnenú v dnešnom, najnovšom vydaní časopisu Nature.
Vďaka tomuto novému výskumu majú teraz vedci úplný genetický plán človeka a žijúcich ľudoopov - šimpanzov, goríl a orangutanov. Môžu ich teda porovnať a získať nové poznatky o tom, ako sa ľudia vyvíjali a nadobudli kľúčové evolučné znaky, napríklad mozgovú činnosť na vyššom stupni a schopnosť chodiť vzpriamene.
Ľudia a šimpanzy sa vyvíjali samostatne odvtedy, čo sa približne pred šiestimi miliónmi rokov oddelili od spoločného predka.
Najnovší výskum viedli vedci neziskového britského centra pre výskum genómov Wellcome Trust Sanger Institute. Odborníci zmapovali DNA samice gorily a porovnali ju s genómami ľudí a šimpanzov.
Ako sa očakávalo, väčšina ľudského genómu mala bližšie ku genómu šimpanza než gorily. Ale približne v 15 percentách genómu sa na seba najviac podobá človek a gorila. A v ďalších 15 percentách má zase k sebe vzájomne bližšie DNA šimpanza a gorily než DNA šimpanza a človeka. Oba tieto fakty sa dostávajú do rozporu s tým, čo by ste očakávali od rodokmeňa, ktorý hovorí, že ľudia a šimpanzy by si mali byť vždy a vo všetkom najviac podobní, poznamenáva AP.
Gorilí genóm bol rozlúštený vďaka DNA získanej od 136-kilogramovej gorily nížinnej menom Kamilah zo zoologickej záhrady v americkom San Diegu, ktorá vlastní zbierku DNA ohrozených druhov zvierat.
Na základe evolučného rodokmeňa by človek očakával, že naša DNA sa bude najviac podobať na šimpanzov, našich najbližších príbuzných. Nový výskum potvrdil, že z väčšej miery je to pravda, ale takisto ukázal, že značná časť nášho genómu má bližšie ku gorilám než k šimpanzom.
Genóm je kompletná genetická informácia uložená v DNA konkrétneho organizmu.
"Šimpanz sa často uvádza ako 'náš najbližší žijúci príbuzný' a vzhľadom na celkovú genómovú sekvenciu je to určite pravda, ale gorila je náš takmer rovnako blízky príbuzný," uviedol Owen Lovejoy z americkej Kent State University v štáte Ohio.
Najnovší výskum rozlúštil celý genóm gorily, čo Lovejoy označil za "významný úspech".
"Vyšlo najavo, že medzi naším genómom a genómom gorily je užšia spojitosť, než sa doteraz predpokladalo," napísali Richard Gibbs a Jeffrey Rogers z texaskej lekárskej fakulty Baylor College of Medicine v komentári, ktorý sprevádza vedeckú prácu zverejnenú v dnešnom, najnovšom vydaní časopisu Nature.
Vďaka tomuto novému výskumu majú teraz vedci úplný genetický plán človeka a žijúcich ľudoopov - šimpanzov, goríl a orangutanov. Môžu ich teda porovnať a získať nové poznatky o tom, ako sa ľudia vyvíjali a nadobudli kľúčové evolučné znaky, napríklad mozgovú činnosť na vyššom stupni a schopnosť chodiť vzpriamene.
Ľudia a šimpanzy sa vyvíjali samostatne odvtedy, čo sa približne pred šiestimi miliónmi rokov oddelili od spoločného predka.
Najnovší výskum viedli vedci neziskového britského centra pre výskum genómov Wellcome Trust Sanger Institute. Odborníci zmapovali DNA samice gorily a porovnali ju s genómami ľudí a šimpanzov.
Ako sa očakávalo, väčšina ľudského genómu mala bližšie ku genómu šimpanza než gorily. Ale približne v 15 percentách genómu sa na seba najviac podobá človek a gorila. A v ďalších 15 percentách má zase k sebe vzájomne bližšie DNA šimpanza a gorily než DNA šimpanza a človeka. Oba tieto fakty sa dostávajú do rozporu s tým, čo by ste očakávali od rodokmeňa, ktorý hovorí, že ľudia a šimpanzy by si mali byť vždy a vo všetkom najviac podobní, poznamenáva AP.
Gorilí genóm bol rozlúštený vďaka DNA získanej od 136-kilogramovej gorily nížinnej menom Kamilah zo zoologickej záhrady v americkom San Diegu, ktorá vlastní zbierku DNA ohrozených druhov zvierat.