Bratislava 14. februára (TASR) – Hipoterapia, teda liečba s pomocou koní, môže človeku pomôcť pri mnohých fyzických aj psychických problémoch aj pri problémoch s učením. „Má rehabilitačnú aj pedagogicko-psychologickú zložku a zastrešuje tiež športové jazdenie hendikepovaných,“ povedala pre TASR fyzioterapeutka a predsedníčka Slovenskej hipoterapeutickej asociácie (SHA) Alexandra Kafková.

Čo sa týka rehabilitácie, najčastejšie sa hipoterapia využíva pri rôznych neurologických problémoch, u detí s detskou mozgovou obrnou (DMO), predčasne narodených detí, detí so spomaleným alebo oneskoreným psychomotorickým vývojom a chybným držaním tela. Psychologicko-pedagogicky môže pôsobiť na deti s autizmom, poruchami učenia a mentálnymi retardáciami, ako aj na hyperaktívne deti.

Hipoterapia sa využíva ako doplnková liečba, nové štúdie však podľa Kafkovej ukázali, že pri určitých diagnózach môže fungovať aj samostatne. „Napríklad v prvých štádiách psychomotorického vývoja detí s DMO do jedného alebo dvoch rokov má veľmi dobré výsledky. Tam vieme aj najviac ovplyvniť, u starších detí sú už tie patologické stereotypy fixované a ovplyvňujeme len aktuálny zdravotný stav,“ hovorí.

Na Slovensku sa s hipoterapiou podľa nej začína u detí okolo šiestich mesiacov. „Využíva sa u nich tzv. stimulačné polohovanie, pri ktorom dieťa leží na deke na koni. Fyzioterapeut dieťa ukladá do rôznych polôh, ktoré vychádzajú zo základného psychomotorického vývoja.

„Kôň ovplyvňuje najmä hrubú motoriku, predovšetkým schopnosť udržať optimálne držanie tela. Aby sa pacient nehrbil, aby lepšie stál, sedel a chodil,“ hovorí rehabilitačný lekár Karol Hornáček. Chôdzu, základný pohybový stereotyp, je podľa neho veľmi ťažké ovplyvniť. „Pacient, ktorý má obmedzenú pohyblivosť dolných končatín povedzme pre DMO, poškodenie mozgu alebo miechy, a nie je schopný dolné končatiny ovládať, si sadne na koňa, ten mu ich nahrádza a pozitívne ovplyvňuje celé telo,“ popisuje Hornáček. Pohyb z chrbta koňa sa podľa neho prenáša na panvu pacienta, rozhýbe mu dolné končatiny, trup aj horné končatiny. „Pacient cvičí od prstov na nohe až po držanie hlavy. Pôsobenie je komplexné a rovnako dôležitá ako telesná je aj psychická zložka,“ konštatuje rehabilitačný lekár.

Hipoterapia podľa Hornáčka dokáže dodať pacientovi sebadôveru. „Osud a stav pacientov, ktorí sú napríklad celý život na vozíku, je veľmi zložitý. A keď sedia na koni, premiestňujú sa, majú pocit kráčania a nadnášania, ktorý im vozík dať nedokáže,“ priblížil. Hipoterapia tiež podľa lekára zmierňuje to, čo je nadmerné, a naopak podporuje to, čo je slabé. Pri telesnej stránke to vidieť najviac na svalovom napätí, ktoré majú niektorí pacienti s poškodením centrálnej nervovej sústavy zvýšené a neumožňuje im pohybovať sa. „Práve krokom koňa, pôsobením jeho tepla, ktoré sa prenáša na človeka, a pôsobením gravitácie sa svalové napätie zmierňuje a uvoľňuje. Niektorí pacienti ho zase majú znížené a jazdou na koni sa zvyšuje,“ uviedol Hornáček.

Pri hipoterapii je podľa predsedníčky SHA dôležitý individuálny prístup ku klientovi. „Napríklad niekto, kto má problémy s bedrovými kĺbmi, nemôže na koni sedieť obkročmo, ale existujú aj iné možnosti,“ hovorí Kafková. SHA sa zameriava na vzdelávanie nových hipoterapeutov a poskytuje poradenské služby v oblasti hipoterapie.