Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Možno sa vám niekedy zdá, že zeleninové či ovocné šaláty sú trendy najmä v dnešnej dobe, no nie je to tak.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TERAZ.sk) - Možno sa vám niekedy zdá, že zeleninové či ovocné šaláty sú trendy najmä v dnešnej dobe, no nie je to tak. Sú totiž jedlom, ktoré ľudstvo sprevádzalo od jeho počiatkov a je skvelým gurmánskym zážitkom dodnes.
Ak si myslíte, že šaláty sú trendy iba dnes, mýlite sa. Spomeňte si len na učivo z prvých kapitol dejepisu, keď sme sa učili, že predchodcovia ľudí sa živili rozličnými korienkami, bylinkami, divými hubami a divoko rastúcimi rastlinami. V tomto prípade môžeme hovoriť o predchodcoch zeleninových šalátov. Keďže to našim predchodcom zjavne aj chutilo, krok k pestovaniu týchto rastlín a bylín bol naozaj malý. Už v období staroveku začali Gréci pestovať citrusové plody, z Perzie prišli špenát a hrach. Z Indie zase šošovica a z arabských krajín baklažán. Takto išla cesta ďalej a ďalej, až dnes poznáme a pestujeme takmer kdekoľvek naozaj rôznorodé druhy zeleniny a ovocia a vyrábame z nich šaláty. Keďže ľudská povaha je, našťastie, taká, že má tendenciu neustále si niečo vylepšovať a zdokonaľovať, robiť chutnejším a príjemnejším, tak je to aj v prípade šalátov. Napríklad Číňania používajú sójovú omáčku už 5 000 rokov a Babylonci už pred 2 000 rokmi pripravovali zálievku na šaláty z oleja a octu. Egypťania k zloženiu olej a ocot pridávali ešte aj orientálne koreniny.
Na šalátoch si pochutnávali aj európski panovníci, nikdy nesmeli chýbať na kráľovských dvoroch. Tak napríklad najobľúbenejší šalát anglického kráľa Henricha IV. Pozostával zo zemiakov, sardiniek a bylinkového dressingu. Škótska kráľovná Maria zase zbožňovala šalát z uvareného a nakrájaného zeleru zmiešaného s hlávkovým šalátom, hľuzovkou, trebuľkou, natvrdo uvarenými vajíčkami a krémovým horčicovým dressingom.
Situácia nielen kráľovským, ale aj všetkým ostatným šéfkuchárom sa zjednodušila v momente, keď sa omáčky a dressingy do šalátov začali vyrábať vo veľkom a predávať v obchodoch. Stalo sa tak na prelome 19. a 20. storočia. Z tohto gastronomického počinu sa môžeme tešiť dodnes, a to aj vďaka majiteľovi lahôdok v New Yorku, Richardovi Hellmannovi, ktorý začal ako jede z prvých obchodníkov s predajom majonézy. Práve spoločnosti Hellmann´s založenej týmto obchodníkom dnes vďačíme za veľký výber rozličných omáčok a dressingov, ktoré si dnes môžeme v obchodoch zakúpiť. V regáloch nájdete kvalitné Hellmann´s majonézy, majolenky a tatárske omáčky, ale tiež viacero druhov šalátových dressingov: Farmársky, Taliansky, Tisíc ostrovov, Med a horčica, Francúzsky a Jemná jogurtová chuť. Využite túto jedinečnú možnosť a ntrápte sa ich domácou prípravou ako to museli robiť kráľovskí šéfkuchári. Dnes môžeme kráľovsky stolovať aj bez kráľa hodnej námahy.
Ak si myslíte, že šaláty sú trendy iba dnes, mýlite sa. Spomeňte si len na učivo z prvých kapitol dejepisu, keď sme sa učili, že predchodcovia ľudí sa živili rozličnými korienkami, bylinkami, divými hubami a divoko rastúcimi rastlinami. V tomto prípade môžeme hovoriť o predchodcoch zeleninových šalátov. Keďže to našim predchodcom zjavne aj chutilo, krok k pestovaniu týchto rastlín a bylín bol naozaj malý. Už v období staroveku začali Gréci pestovať citrusové plody, z Perzie prišli špenát a hrach. Z Indie zase šošovica a z arabských krajín baklažán. Takto išla cesta ďalej a ďalej, až dnes poznáme a pestujeme takmer kdekoľvek naozaj rôznorodé druhy zeleniny a ovocia a vyrábame z nich šaláty. Keďže ľudská povaha je, našťastie, taká, že má tendenciu neustále si niečo vylepšovať a zdokonaľovať, robiť chutnejším a príjemnejším, tak je to aj v prípade šalátov. Napríklad Číňania používajú sójovú omáčku už 5 000 rokov a Babylonci už pred 2 000 rokmi pripravovali zálievku na šaláty z oleja a octu. Egypťania k zloženiu olej a ocot pridávali ešte aj orientálne koreniny.
Na šalátoch si pochutnávali aj európski panovníci, nikdy nesmeli chýbať na kráľovských dvoroch. Tak napríklad najobľúbenejší šalát anglického kráľa Henricha IV. Pozostával zo zemiakov, sardiniek a bylinkového dressingu. Škótska kráľovná Maria zase zbožňovala šalát z uvareného a nakrájaného zeleru zmiešaného s hlávkovým šalátom, hľuzovkou, trebuľkou, natvrdo uvarenými vajíčkami a krémovým horčicovým dressingom.
Situácia nielen kráľovským, ale aj všetkým ostatným šéfkuchárom sa zjednodušila v momente, keď sa omáčky a dressingy do šalátov začali vyrábať vo veľkom a predávať v obchodoch. Stalo sa tak na prelome 19. a 20. storočia. Z tohto gastronomického počinu sa môžeme tešiť dodnes, a to aj vďaka majiteľovi lahôdok v New Yorku, Richardovi Hellmannovi, ktorý začal ako jede z prvých obchodníkov s predajom majonézy. Práve spoločnosti Hellmann´s založenej týmto obchodníkom dnes vďačíme za veľký výber rozličných omáčok a dressingov, ktoré si dnes môžeme v obchodoch zakúpiť. V regáloch nájdete kvalitné Hellmann´s majonézy, majolenky a tatárske omáčky, ale tiež viacero druhov šalátových dressingov: Farmársky, Taliansky, Tisíc ostrovov, Med a horčica, Francúzsky a Jemná jogurtová chuť. Využite túto jedinečnú možnosť a ntrápte sa ich domácou prípravou ako to museli robiť kráľovskí šéfkuchári. Dnes môžeme kráľovsky stolovať aj bez kráľa hodnej námahy.
