Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborníci WHO predpokladajú, že ročne na dokonanú samovraždu zomrie milión osôb.
Autor TASR
Ženeva/Calgary 10. septembra (TASR) - Podnietiť angažovanosť a konať na svetovej úrovni proti samovraždám je jeden z hlavných cieľov Svetového dňa prevencie samovrážd. Pripadá na 10. septembra a od roku 2003 je iniciatívou Medzinárodnej asociácie na prevenciu samovrážd (IASP) v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). "Stigmatizovanie je veľkou prekážkou v oblasti prevencie samovrážd". Tak znie v roku 2013 téma tohto svetového dňa.
Odborníci WHO predpokladajú, že ročne na dokonanú samovraždu zomrie milión osôb. Znamená to, že každých 40 sekúnd vlastnou rukou zomrie jeden človek. Špecialisti predpokladajú, že asi 20 alebo viac ľudí sa pokúsi o dobrovoľný odchod zo sveta. V priemyselne vyspelých spoločnostiach predstavuje samovražda neraz druhú alebo tretiu príčinu úmrtnosti dospievajúcich a mladých ľudí. Na celom svete v rámci populácie bez ohľadu na vek je samovražda (odborne, z latinčiny, suicídium) treťou príčinou úmrtnosti.
Popri tých, čo dokonajú suicidiálny akt, sa vo svete pokúšajú siahnuť si na život milióny ďalších osôb. Vedie ich k tomu skratové konanie ako forma riešenia problémov - citových, partnerských, školských a ďalších. Neraz sú príčinou samovražedného konania ťažké, chorobné depresie.
WHO považuje samovraždu za závažný problém verejného zdravotníctva, ktorému sa dá predchádzať. Na miliardy dolárov sa odhadujú ekonomické následky približne milióna mŕtvych, ktorí sa pre smrť rozhodli dobrovoľne.
Porovnávanie počtu dokonaných samovrážd je problematické, keďže v niektorých štátoch sa vedú presné štatistiky, kým v iných sa nedarí stanoviť presné údaje o dobrovoľných úmrtiach. Počty, tak ako sa uvádzajú v správach WHO, sú najvyššie v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Litvy, Estónska, Bieloruska a Ruska. V nich je suicidálny ukazovateľ okolo 45 na 100.000 obyvateľov ročne. Naopak, najnižšia úroveň samovrážd je stredomorskej časti Európy a v štátoch s katolíckym obyvateľstvom v Latinskej Amerike a Ázii (napríklad na Filipínach). V nich je suicidálny ukazovateľ necelých šesť osôb na 100.000 obyvateľov. Vo vyspelých štátoch Severnej Ameriky, Európy, Oceánie predstavuje tento ukazovateľ od 10 do 35 osôb na 100.000 obyvateľov. Niektoré štáty v Afrike a juhovýchodnej Ázii nevedú štatistiky o samovraždách.
Medzinárodná asociácia na prevenciu samovrážd sa zameriava na predchádzanie a zmiernenie následkov suicidálneho správania. Ponúka tiež miesto, kde si môžu výskumníci, odborní lekári z oblasti duševného zdravia vymieňať názory, skúsenosti, poznatky. IASP založil profesor Erwin Ringel v roku 1960 v Rakúsku. Aj keď je IASP mimovládnou organizáciou, má zastúpenie v približne 50 štátoch a v oblasti prevencie samovrážd spolupracuje s WHO.
Rakúsky psychoterapeut, odborník na psychiatriu a neurológiu, špecialista na prevenciu samovrážd Erwin Ringel sa narodil 27. apríla 1921 v sedmohradskom Temešvári. V polovici 40. rokov po ukončení štúdia sa venoval práci v oblasti psychiatrie a neurológie na Psychiatrickej univerzitnej klinike vo Viedni. V roku 1960 založil IASP a bol jej prvým predsedom až do roku 1969, potom jej čestným predsedom. Ringel zomrel 28. júla 1994 na zlyhanie srdcovej činnosti v Bad Kleinkirchheime.
Odborníci WHO predpokladajú, že ročne na dokonanú samovraždu zomrie milión osôb. Znamená to, že každých 40 sekúnd vlastnou rukou zomrie jeden človek. Špecialisti predpokladajú, že asi 20 alebo viac ľudí sa pokúsi o dobrovoľný odchod zo sveta. V priemyselne vyspelých spoločnostiach predstavuje samovražda neraz druhú alebo tretiu príčinu úmrtnosti dospievajúcich a mladých ľudí. Na celom svete v rámci populácie bez ohľadu na vek je samovražda (odborne, z latinčiny, suicídium) treťou príčinou úmrtnosti.
Popri tých, čo dokonajú suicidiálny akt, sa vo svete pokúšajú siahnuť si na život milióny ďalších osôb. Vedie ich k tomu skratové konanie ako forma riešenia problémov - citových, partnerských, školských a ďalších. Neraz sú príčinou samovražedného konania ťažké, chorobné depresie.
WHO považuje samovraždu za závažný problém verejného zdravotníctva, ktorému sa dá predchádzať. Na miliardy dolárov sa odhadujú ekonomické následky približne milióna mŕtvych, ktorí sa pre smrť rozhodli dobrovoľne.
Porovnávanie počtu dokonaných samovrážd je problematické, keďže v niektorých štátoch sa vedú presné štatistiky, kým v iných sa nedarí stanoviť presné údaje o dobrovoľných úmrtiach. Počty, tak ako sa uvádzajú v správach WHO, sú najvyššie v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Litvy, Estónska, Bieloruska a Ruska. V nich je suicidálny ukazovateľ okolo 45 na 100.000 obyvateľov ročne. Naopak, najnižšia úroveň samovrážd je stredomorskej časti Európy a v štátoch s katolíckym obyvateľstvom v Latinskej Amerike a Ázii (napríklad na Filipínach). V nich je suicidálny ukazovateľ necelých šesť osôb na 100.000 obyvateľov. Vo vyspelých štátoch Severnej Ameriky, Európy, Oceánie predstavuje tento ukazovateľ od 10 do 35 osôb na 100.000 obyvateľov. Niektoré štáty v Afrike a juhovýchodnej Ázii nevedú štatistiky o samovraždách.
Medzinárodná asociácia na prevenciu samovrážd sa zameriava na predchádzanie a zmiernenie následkov suicidálneho správania. Ponúka tiež miesto, kde si môžu výskumníci, odborní lekári z oblasti duševného zdravia vymieňať názory, skúsenosti, poznatky. IASP založil profesor Erwin Ringel v roku 1960 v Rakúsku. Aj keď je IASP mimovládnou organizáciou, má zastúpenie v približne 50 štátoch a v oblasti prevencie samovrážd spolupracuje s WHO.
Rakúsky psychoterapeut, odborník na psychiatriu a neurológiu, špecialista na prevenciu samovrážd Erwin Ringel sa narodil 27. apríla 1921 v sedmohradskom Temešvári. V polovici 40. rokov po ukončení štúdia sa venoval práci v oblasti psychiatrie a neurológie na Psychiatrickej univerzitnej klinike vo Viedni. V roku 1960 založil IASP a bol jej prvým predsedom až do roku 1969, potom jej čestným predsedom. Ringel zomrel 28. júla 1994 na zlyhanie srdcovej činnosti v Bad Kleinkirchheime.
