Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Mineralógovia z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili v rudných žilách v okolí Dobšinej nový minerál dobšináit. Ako holotyp má bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Začiatkom februára 2021 ho Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii schválila ako v poradí 23. nový minerál nájdený na území Slovenska. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu, mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu.
"Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako sú erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit," vysvetlil mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV. Ten sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.
Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.
Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu, mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu.
"Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako sú erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit," vysvetlil mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV. Ten sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.
Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici.