Vo svojich hrách sa zaoberal morálnymi hodnotami ľudských vzťahov a charakterov v hraničných situáciách, ako je staroba, ochorenie či alkoholizmus.
Autor TASR
Praha/Bratislava 27. augusta (TASR) - Inscenácie Ikarův pád a Tažní ptáci s nezabudnuteľným Vladimírom Menšíkom v hlavnej úlohe, seriály Sanitka či Dobrá voda, alebo tiež české filmy Učitel tance, Fany a Babí léto majú spoločného menovateľa: Autorom ich scenárov bol Jiří Hubač. Spoločne s kolegom Jaroslavom Dietlom patril k najvýraznejším filmovým a televíznym tvorcom 20. storočia. V utorok 27. augusta uplynie od narodenia dramatika a scenáristu Jiřího Hubača 90 rokov.
Jiří Hubač sa narodil 27. augusta 1929 v českej obci Satalice, ktorá je dnes súčasťou Prahy. V roku 1948 zmaturoval na elektrotechnickej priemyselnej škole. V roku 1952 nastúpil ako konštruktér. Počas 50. rokov 20. storočia prepukla u neho tuberkulóza, ktorou sa nakazil počas 2. svetovej vojny. Vďaka zdĺhavej liečbe sa začal venovať písaniu. V rokoch 1956-1961 pracoval v dokumentácii na Úrade pre patenty a vynálezy, pôsobil tiež ako redaktor časopisu Technická politika.
Od roku 1960 sa datuje jeho spolupráca s Československou televíziou (ČST), kde sa v tom čase rodili základy pôvodnej televíznej tvorby. Ako dramaturg, scenárista a vedúci tvorivej skupiny v redakcii literárno-dramatického vysielania ČST pôsobil od roku 1961 až do roku 1974, kedy musel z politických dôvodov odísť a stal sa slobodným umelcom.
Ako autor sa podpísal pod mnohé zásadné a divácky obľúbené televízne diela. Vo svojich hrách sa zaoberal morálnymi hodnotami ľudských vzťahov a charakterov v hraničných situáciách, ako je staroba, ochorenie či alkoholizmus.
Spolu s Jaroslavom Dietlom a hercom Iljom Prachařom spolupracoval na seriáli Tři chlapi v chalupě, ktorý ČST vysielala v roku 1962 a dočkal sa priaznivého diváckeho ohlasu. Hubač s Dietlom boli tiež autormi seriálu Eliška a její rod (1966), v ktorom si hlavnú ženskú postavu zahrala herečka Olga Scheinpflugová, vdova po spisovateľovi Karlovi Čapkovi.
V roku 1977 podľa Hubačovho scenára vznikol slovenský seriál Útek zo zlatej krajiny, filmové spracovanie známeho románu Elam Ohnivák amerického autora Jacka Londona. Obľúbený bol seriál Dobrá voda (1982) z prostredia chovu ušľachtilých koní.
Najväčší ohlas však Hubačovi priniesol v roku 1984 seriál Sanitka o pražskej záchrannej službe v čase jej formovania, teda v 60. rokoch 20. storočia. Samotný Hubač však prácu na seriáloch neobľuboval. Každý diel písal ako samostatný príbeh, prezícne vykresľoval charaktery postáv a vysoké časové tempo mu nevyhovovalo. Odmietol preto napísať scenár k pokračovaniu Sanitky a prácu na ňom prenechal svojmu synovi Ivanovi.
Spomedzi množstva televíznych inscenácií Jiřího Hubača možno spomenúť snímku Dlouhý podzimní den (1971) o vyrovnávaní sa so starobou a s dôchodkovým vekom, či film Pozdní léto (1974), v ktorom zarezonovala téma adopcií.
Za vrchol Hubačovej tvorby sa považujú inscenácie Nezralé maliny (1980), no predovšetkým strhujúce príbehy o závislosti na alkohole Ikarův pád (1977) a Tažní ptáci (1983), v ktorých sa herecky zaskveli Vladimír Menšík a Vlastimil Brodský. K nakrúcaniu tretieho pokračovania už po Menšíkovej smrti nedošlo, napokon však podľa tohto scenára vznikol v roku 2007 film Hodina klavíru v hlavných úlohách s Bolkom Polívkom a Pavlom Liškom. Strhujúci Ikarův pád priniesol Hubačovi ocenenia na medzinárodných televíznych festivaloch Zlatá Praha (1977) a v Monte Carlo (1978).
Rovnako úspešná bola Hubačova divadelná tvorba. Pre pražské Divadlo na Vinohradech napísal dramatizáciu románu Potkan kráľ od Jamesa Clavella (1974). Výnimočná bola jeho schopnosť písať inscenácie hercom "na telo". Ako hra napísaná pre Jiřinu Bohdalovú vzniklo predstavenie Dům na nebesích (1980), ktoré sa dočkalo aj televízneho spracovania. "Hercova osobnosť, jeho tvár, gesto, hlas, mimika mi veľmi uľahčujú prácu, pretože prispievajú k dotvoreniu vymyslenej postavy, jej pravdivosti, konkrétnosti a neopakovateľnosti," povedal o spôsobe svojej tvorby Jiří Hubač.
Práve takto pre Jiřinu Jiráskovú vytvoril aj postavu grófky vo filme Zámek v Čechách (1993), ktorý nakrútil slovenský režisér Martin Hollý. Napísal tiež scenáre k filmom Učitel tance (Jaromil Jireš, 1994) a Fany (Karel Kachyňa, 1995), kde v role mentálne postihnutej hrdinky zažiarila opäť Jiřina Bohdalová.
K téme starnutia sa Hubač vrátil vo filme Vladimíra Michálka Babí léto (2001). Práve za tento scenár získal v roku 2001 Českého leva. Popri tom ho v roku 2000 uviedli do Dvorany slávy v televíznej ankete Týtý.
Scenárista a dramatik Jiří Hubač zomrel 27. septembra 2011 v Prahe.
Jiří Hubač sa narodil 27. augusta 1929 v českej obci Satalice, ktorá je dnes súčasťou Prahy. V roku 1948 zmaturoval na elektrotechnickej priemyselnej škole. V roku 1952 nastúpil ako konštruktér. Počas 50. rokov 20. storočia prepukla u neho tuberkulóza, ktorou sa nakazil počas 2. svetovej vojny. Vďaka zdĺhavej liečbe sa začal venovať písaniu. V rokoch 1956-1961 pracoval v dokumentácii na Úrade pre patenty a vynálezy, pôsobil tiež ako redaktor časopisu Technická politika.
Od roku 1960 sa datuje jeho spolupráca s Československou televíziou (ČST), kde sa v tom čase rodili základy pôvodnej televíznej tvorby. Ako dramaturg, scenárista a vedúci tvorivej skupiny v redakcii literárno-dramatického vysielania ČST pôsobil od roku 1961 až do roku 1974, kedy musel z politických dôvodov odísť a stal sa slobodným umelcom.
Ako autor sa podpísal pod mnohé zásadné a divácky obľúbené televízne diela. Vo svojich hrách sa zaoberal morálnymi hodnotami ľudských vzťahov a charakterov v hraničných situáciách, ako je staroba, ochorenie či alkoholizmus.
Spolu s Jaroslavom Dietlom a hercom Iljom Prachařom spolupracoval na seriáli Tři chlapi v chalupě, ktorý ČST vysielala v roku 1962 a dočkal sa priaznivého diváckeho ohlasu. Hubač s Dietlom boli tiež autormi seriálu Eliška a její rod (1966), v ktorom si hlavnú ženskú postavu zahrala herečka Olga Scheinpflugová, vdova po spisovateľovi Karlovi Čapkovi.
V roku 1977 podľa Hubačovho scenára vznikol slovenský seriál Útek zo zlatej krajiny, filmové spracovanie známeho románu Elam Ohnivák amerického autora Jacka Londona. Obľúbený bol seriál Dobrá voda (1982) z prostredia chovu ušľachtilých koní.
Najväčší ohlas však Hubačovi priniesol v roku 1984 seriál Sanitka o pražskej záchrannej službe v čase jej formovania, teda v 60. rokoch 20. storočia. Samotný Hubač však prácu na seriáloch neobľuboval. Každý diel písal ako samostatný príbeh, prezícne vykresľoval charaktery postáv a vysoké časové tempo mu nevyhovovalo. Odmietol preto napísať scenár k pokračovaniu Sanitky a prácu na ňom prenechal svojmu synovi Ivanovi.
Spomedzi množstva televíznych inscenácií Jiřího Hubača možno spomenúť snímku Dlouhý podzimní den (1971) o vyrovnávaní sa so starobou a s dôchodkovým vekom, či film Pozdní léto (1974), v ktorom zarezonovala téma adopcií.
Za vrchol Hubačovej tvorby sa považujú inscenácie Nezralé maliny (1980), no predovšetkým strhujúce príbehy o závislosti na alkohole Ikarův pád (1977) a Tažní ptáci (1983), v ktorých sa herecky zaskveli Vladimír Menšík a Vlastimil Brodský. K nakrúcaniu tretieho pokračovania už po Menšíkovej smrti nedošlo, napokon však podľa tohto scenára vznikol v roku 2007 film Hodina klavíru v hlavných úlohách s Bolkom Polívkom a Pavlom Liškom. Strhujúci Ikarův pád priniesol Hubačovi ocenenia na medzinárodných televíznych festivaloch Zlatá Praha (1977) a v Monte Carlo (1978).
Rovnako úspešná bola Hubačova divadelná tvorba. Pre pražské Divadlo na Vinohradech napísal dramatizáciu románu Potkan kráľ od Jamesa Clavella (1974). Výnimočná bola jeho schopnosť písať inscenácie hercom "na telo". Ako hra napísaná pre Jiřinu Bohdalovú vzniklo predstavenie Dům na nebesích (1980), ktoré sa dočkalo aj televízneho spracovania. "Hercova osobnosť, jeho tvár, gesto, hlas, mimika mi veľmi uľahčujú prácu, pretože prispievajú k dotvoreniu vymyslenej postavy, jej pravdivosti, konkrétnosti a neopakovateľnosti," povedal o spôsobe svojej tvorby Jiří Hubač.
Práve takto pre Jiřinu Jiráskovú vytvoril aj postavu grófky vo filme Zámek v Čechách (1993), ktorý nakrútil slovenský režisér Martin Hollý. Napísal tiež scenáre k filmom Učitel tance (Jaromil Jireš, 1994) a Fany (Karel Kachyňa, 1995), kde v role mentálne postihnutej hrdinky zažiarila opäť Jiřina Bohdalová.
K téme starnutia sa Hubač vrátil vo filme Vladimíra Michálka Babí léto (2001). Práve za tento scenár získal v roku 2001 Českého leva. Popri tom ho v roku 2000 uviedli do Dvorany slávy v televíznej ankete Týtý.
Scenárista a dramatik Jiří Hubač zomrel 27. septembra 2011 v Prahe.