Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 v českom meste Svitavy, ešte v období Rakúsko-Uhorsku, v nemeckej, finančne dobre existujúcej rodine.
Autor TASR
Hildesheim/Svitavy/Bratislava 27. apríla (TASR) - Od narodenia továrnika nemeckého pôvodu Oskara Schindlera, autora zoznamu vyše tisícky židov, ktorých v roku 1945 zachránil pred smrťou v koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime, uplynie 105 rokov.
Skutočné udalosti z prelomu 30. a 40. rokov minulého storočia, svedčiace o útrapách židov v čase druhej svetovej vojny, opísal austrálsky spisovateľ Thomas Keneally vo svojej knihe z roku 1982. Podľa nej nakrútil režisér Steven Spielberg v roku 1993 film s rovnomenným názvom Schindlerov zoznam.
Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 v českom meste Svitavy, ešte v období Rakúsko-Uhorsku, v nemeckej, finančne dobre existujúcej rodine. Po skrachovaní otcovej továrne v čase hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, sa Oskar Schindler v roku 1939, už ako člen nacistickej strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), presťahoval do poľského Krakova. Dostal sa k fabrike na výrobu smaltovaných výrobkov blízko krakovského geta a jeho hlavným cieľom bolo čo najviac zbohatnúť. Aby si udržal svoje postavenie, úzko spolupracoval a stretával sa s nemeckou nacistickou "vrchnosťou".
Neskôr si čoraz viac uvedomoval nezmyselnosť a hrôzostrašnosť činov, ktoré sa dejú okolo neho, zaobchádzanie so židmi v gete, a snažil sa im pomáhať. Vo svojej továrni zamestnával okrem Poliakov aj židov, väzňov z geta, a zabezpečoval im lepšie životné podmienky, než mali v gete.
Pri likvidácii geta v Krakove koncom druhej svetovej vojny Oskar Schindler spísal zoznam svojich robotníkov, väzňov z fabriky v Krakove a presúval ich do novovytvorenej vojenskej továrne na Morave. Zachránil ich tak pred istou smrťou, inak by museli ísť do koncentračného tábora v Osvienčime.
Počet zachránených židov pravdepodobne nebude nikdy celkom presný, pretože napríklad niektoré deti neboli v zozname zapísané a niektorí väzni opustili tábor ihneď po odchode stráží po oslobodení. Často sa uvádza počet 1200 zachránených väzňov-robotníkov. Zachovaný zoznam väzňov z apríla 1945 obsahuje 1098 osôb a aj správa Komitétu oslobodených väzňov z 12. mája 1945 sa zmieňuje o "okolo 800 mužov a okolo 300 žien".
Po vojne Oskar Schindler krátko pôsobil v Nemecku a potom emigroval do Argentíny, kde sa snažil podnikať v chove dobytka. Nejaký čas žil v Izraeli. V roku 1958 sa vrátil do Nemecka, kde 9. októbra 1974 v meste Hildesheim zomrel.
Získal niekoľko mierových cien. Ocenili ho titulom Spravodlivý medzi národmi. V Aleji spravodlivých v Jeruzaleme zasadil svoj strom.
Skutočné udalosti z prelomu 30. a 40. rokov minulého storočia, svedčiace o útrapách židov v čase druhej svetovej vojny, opísal austrálsky spisovateľ Thomas Keneally vo svojej knihe z roku 1982. Podľa nej nakrútil režisér Steven Spielberg v roku 1993 film s rovnomenným názvom Schindlerov zoznam.
Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 v českom meste Svitavy, ešte v období Rakúsko-Uhorsku, v nemeckej, finančne dobre existujúcej rodine. Po skrachovaní otcovej továrne v čase hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, sa Oskar Schindler v roku 1939, už ako člen nacistickej strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), presťahoval do poľského Krakova. Dostal sa k fabrike na výrobu smaltovaných výrobkov blízko krakovského geta a jeho hlavným cieľom bolo čo najviac zbohatnúť. Aby si udržal svoje postavenie, úzko spolupracoval a stretával sa s nemeckou nacistickou "vrchnosťou".
Neskôr si čoraz viac uvedomoval nezmyselnosť a hrôzostrašnosť činov, ktoré sa dejú okolo neho, zaobchádzanie so židmi v gete, a snažil sa im pomáhať. Vo svojej továrni zamestnával okrem Poliakov aj židov, väzňov z geta, a zabezpečoval im lepšie životné podmienky, než mali v gete.
Pri likvidácii geta v Krakove koncom druhej svetovej vojny Oskar Schindler spísal zoznam svojich robotníkov, väzňov z fabriky v Krakove a presúval ich do novovytvorenej vojenskej továrne na Morave. Zachránil ich tak pred istou smrťou, inak by museli ísť do koncentračného tábora v Osvienčime.
Záchrana židov
Počet zachránených židov pravdepodobne nebude nikdy celkom presný, pretože napríklad niektoré deti neboli v zozname zapísané a niektorí väzni opustili tábor ihneď po odchode stráží po oslobodení. Často sa uvádza počet 1200 zachránených väzňov-robotníkov. Zachovaný zoznam väzňov z apríla 1945 obsahuje 1098 osôb a aj správa Komitétu oslobodených väzňov z 12. mája 1945 sa zmieňuje o "okolo 800 mužov a okolo 300 žien".
Po vojne Oskar Schindler krátko pôsobil v Nemecku a potom emigroval do Argentíny, kde sa snažil podnikať v chove dobytka. Nejaký čas žil v Izraeli. V roku 1958 sa vrátil do Nemecka, kde 9. októbra 1974 v meste Hildesheim zomrel.
Získal niekoľko mierových cien. Ocenili ho titulom Spravodlivý medzi národmi. V Aleji spravodlivých v Jeruzaleme zasadil svoj strom.
