Svoju prvú operu začal Prokofiev skladať keď mal deväť rokov.
Autor TASR
Soncovka/Bratislava 23. apríla (TASR) - Brilantný hudobný skladateľ a skvelý klavirista Sergej Prokofiev je tvorcom úctyhodného diela, ktoré okrem iného zahŕňa osem opier, sedem baletov, sedem symfónií, 11 koncertov a filmovú hudbu. Baletnému svetu zanechal jedinečné dedičstvo v podobe baletov Rómeo a Júlia a Popoluška.
Ruský hudobný génius nadchol priaznivcov v Carnegie Hall v New Yorku, v Palais Garnier v Paríži, ale aj vo viedenskej opere. V piatok 23. apríla uplynie od narodenia jedného z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia 130 rokov.
Sergej Sergejevič Prokofiev sa narodil 23. apríla 1891 v malej obci Soncovka, ležiacej na území dnešnej Ukrajiny, ktorá bola v tom čase súčasťou predrevolučného Ruska. Matka, od ktorej získal základné hudobné vzdelanie, pochádzala zo šľachtického rodu a krásne hrala na klavíri.
"Hudbu som počul v dome od malička. Keď som sa večer ukladal spať, ale spať sa mi nechcelo, ležal som a počul ako, niekde v diaľave, niekoľko izieb od mňa znela Beethovenova sonáta," spomínal na detstvo umelec.
Svoju prvú operu Velikán začal Prokofiev skladať keď mal deväť rokov. V roku 1904 ho ako 13-ročného prijali na petrohradské konzervatórium a čoskoro sa stal známym autorom originálnych skladieb.
V roku 1918 odišiel na turné do Spojených štátov. Navštívil viaceré mestá a miesta, prvý väčší úspech zaznamenal v septembri 1918 v New Yorku, kde koncertoval aj vo vypredanej Carnegie Hall. Považovali ho za skvelého klaviristu a hudobného interpreta, ale nedarilo sa mu presadiť ako skladateľovi, čo niesol veľmi ťažko.
V roku 1919 zložil operu Láska k trom pomarančom, ktorú ale uviedli až o dva roky neskôr v Chicagu. Kritici operu neprijali a po troch reprízach bola stiahnutá. Sklamaný opustil v roku 1920 USA a plný nádejí prišiel do Paríža, kde bol spočiatku o jeho tvorbu veľký záujem. V roku 1922 odišiel do bavorského mesta Ettal, kde sa oženil so španielskou speváčkou Carolinou Codinou (jej umelecké meno bolo Lina Llubera). Po roku sa opäť vrátili do Paríža.
Počas pobytu v USA, vo Francúzsku a v Nemecku napísal Prokofiev okrem opery Láska k trom pomarančom (1919), aj operu Ohnivý anjel (1927), ďalej balety Oceľový skok (1927), Márnotratný syn (1928), Na Dnepri (1930) a 2.– 4. symfóniu. Okrem toho vystupoval tiež ako klavirista po celej Európe.
V roku 1936 sa Sergej Prokofiev natrvalo vrátil s manželkou do Sovietskeho zväzu. V tomto období vytvoril dva balety, ktoré patria k vrcholom jeho tvorby. Ide o celovečerný balet Rómeo a Júlia a výpravný balet Popoluška. Cesta k úspechu obidvoch diel sa však nerodila ľahko.
Hudbu k baletu Rómeo a Júlia začal písať v roku 1935 pre leningradské Kirovo divadlo, ktoré projekt nakoniec odmietlo. Prokofiev balet následne prepísal a novú verziu ponúkol moskovskému Veľkému divadlu, ale aj to pred dokončením od projektu odstúpilo a tak sa svetová premiéra baletu konala 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách (dnešné Mahenovo divadlo) v Brne.
Posledným dielom umelca bol balet Kamenný kvietok, ktorý tvoril v rokoch 1948-1953, ale premiéry sa v roku 1954 už nedožil.
Po počiatočných úspechoch sa sovietska propaganda postavila k dielu Sergeja Prokofieva značne kriticky. V roku 1948 bol dokonca označený za dekadentného a buržoázneho skladateľa a niektoré jeho diela v Sovietskom zväze zakázali.
Manželku Prokofieva Linu zadržali v roku 1948, následne obvinili zo špionáže a odsúdili na 20 rokov väzenia. V gulagu prežila osem rokov, až kým nebola v roku 1956 prepustená. Zo Sovietskeho zväzu sa jej po mnohých peripetiách podarilo odísť až v roku 1974. V roku 1983 založila v Londýne Fond Prokofieva.
Skladateľ mal okrem hudby ešte jednu vášeň a tou bol šach, pričom nešlo len o amatérsku úroveň. Bol zdatným súperom profesionálnych šachistov a dokonca vyhral aj nad šachovým šampiónom a neskorším majstrom sveta Kubáncom José Capablancom.
Sergej Prokofiev - jeden z najhranejších a najslávnejších hudobných skladateľov, ktorý je považovaný aj za "Mozarta 20. storočia", zomrel 5. marca 1953 v Moskve, iróniou osudu v rovnaký deň ako sovietsky diktátor Stalin.
Ruský hudobný génius nadchol priaznivcov v Carnegie Hall v New Yorku, v Palais Garnier v Paríži, ale aj vo viedenskej opere. V piatok 23. apríla uplynie od narodenia jedného z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia 130 rokov.
Sergej Sergejevič Prokofiev sa narodil 23. apríla 1891 v malej obci Soncovka, ležiacej na území dnešnej Ukrajiny, ktorá bola v tom čase súčasťou predrevolučného Ruska. Matka, od ktorej získal základné hudobné vzdelanie, pochádzala zo šľachtického rodu a krásne hrala na klavíri.
"Hudbu som počul v dome od malička. Keď som sa večer ukladal spať, ale spať sa mi nechcelo, ležal som a počul ako, niekde v diaľave, niekoľko izieb od mňa znela Beethovenova sonáta," spomínal na detstvo umelec.
Svoju prvú operu Velikán začal Prokofiev skladať keď mal deväť rokov. V roku 1904 ho ako 13-ročného prijali na petrohradské konzervatórium a čoskoro sa stal známym autorom originálnych skladieb.
V roku 1918 odišiel na turné do Spojených štátov. Navštívil viaceré mestá a miesta, prvý väčší úspech zaznamenal v septembri 1918 v New Yorku, kde koncertoval aj vo vypredanej Carnegie Hall. Považovali ho za skvelého klaviristu a hudobného interpreta, ale nedarilo sa mu presadiť ako skladateľovi, čo niesol veľmi ťažko.
V roku 1919 zložil operu Láska k trom pomarančom, ktorú ale uviedli až o dva roky neskôr v Chicagu. Kritici operu neprijali a po troch reprízach bola stiahnutá. Sklamaný opustil v roku 1920 USA a plný nádejí prišiel do Paríža, kde bol spočiatku o jeho tvorbu veľký záujem. V roku 1922 odišiel do bavorského mesta Ettal, kde sa oženil so španielskou speváčkou Carolinou Codinou (jej umelecké meno bolo Lina Llubera). Po roku sa opäť vrátili do Paríža.
Počas pobytu v USA, vo Francúzsku a v Nemecku napísal Prokofiev okrem opery Láska k trom pomarančom (1919), aj operu Ohnivý anjel (1927), ďalej balety Oceľový skok (1927), Márnotratný syn (1928), Na Dnepri (1930) a 2.– 4. symfóniu. Okrem toho vystupoval tiež ako klavirista po celej Európe.
V roku 1936 sa Sergej Prokofiev natrvalo vrátil s manželkou do Sovietskeho zväzu. V tomto období vytvoril dva balety, ktoré patria k vrcholom jeho tvorby. Ide o celovečerný balet Rómeo a Júlia a výpravný balet Popoluška. Cesta k úspechu obidvoch diel sa však nerodila ľahko.
Hudbu k baletu Rómeo a Júlia začal písať v roku 1935 pre leningradské Kirovo divadlo, ktoré projekt nakoniec odmietlo. Prokofiev balet následne prepísal a novú verziu ponúkol moskovskému Veľkému divadlu, ale aj to pred dokončením od projektu odstúpilo a tak sa svetová premiéra baletu konala 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách (dnešné Mahenovo divadlo) v Brne.
Posledným dielom umelca bol balet Kamenný kvietok, ktorý tvoril v rokoch 1948-1953, ale premiéry sa v roku 1954 už nedožil.
Po počiatočných úspechoch sa sovietska propaganda postavila k dielu Sergeja Prokofieva značne kriticky. V roku 1948 bol dokonca označený za dekadentného a buržoázneho skladateľa a niektoré jeho diela v Sovietskom zväze zakázali.
Manželku Prokofieva Linu zadržali v roku 1948, následne obvinili zo špionáže a odsúdili na 20 rokov väzenia. V gulagu prežila osem rokov, až kým nebola v roku 1956 prepustená. Zo Sovietskeho zväzu sa jej po mnohých peripetiách podarilo odísť až v roku 1974. V roku 1983 založila v Londýne Fond Prokofieva.
Skladateľ mal okrem hudby ešte jednu vášeň a tou bol šach, pričom nešlo len o amatérsku úroveň. Bol zdatným súperom profesionálnych šachistov a dokonca vyhral aj nad šachovým šampiónom a neskorším majstrom sveta Kubáncom José Capablancom.
Sergej Prokofiev - jeden z najhranejších a najslávnejších hudobných skladateľov, ktorý je považovaný aj za "Mozarta 20. storočia", zomrel 5. marca 1953 v Moskve, iróniou osudu v rovnaký deň ako sovietsky diktátor Stalin.