Bratislava 18. júna (TASR) – Aj keď Bratislava bola vždy multikulturálnym priestorom, v ktorom sa miešali národnosti, konfesie a jazyky, priezviská starousadlíkov prezrádzajú, že hlavné mesto SR výrazne poznačil chorvátsky element. Viacero mestských častí dodnes eviduje medzi frekventovanými priezviskami tie, ktoré sa končia na príponu –ič a poukazujú na históriu chorvátskeho osídlenia.

"Môžu za to turecké výboje, ktoré prakticky od 14. storočia nútili k presídľovaniu obyvateľov balkánskeho polostrova," vysvetlil historik Juraj Hradský. "Impulzom pre intenzívne vysťahovalecké vlny bola najmä bitka pri Moháči v roku 1526, v ktorej uhorské vojsko utŕžilo zdrvujúcu porážku od Turkov a následný postup tureckej expanzie na chorvátskom území," dodal.

Chorváti sa presídľovali vo viacerých etapách a tromi hlavnými smermi – jeden z nich mieril do oblasti stredného Dunaja. Podľa odhadu sa v priebehu 16. storočia do tejto lokality vysťahovalo približne 200.000 Chorvátov. Žili tu v 200 osadách, v ktorých mali nadpolovičné zastúpenie. Osád, v ktorých boli Chorváti v menšine, bolo okolo 300.

Hradský poukázal v tejto súvislosti na to, že zo súpisov Mošonskej župy z roku 1522 je zrejmé, že v dnešnom Čunove či Jarovciach už v tom roku tvorili Chorváti početnú komunitu. "Dnešné Jarovce sa spomínajú ako Horwáthfalu, teda Chorvátska dedina," zvýraznil historik. Medzi menami majetnejších sedliakov, ale aj medzi tzv. želiarmi, chudobnejšími roľníkmi, boli mená ako napríklad Jankovics, Vispl či Mallesics. "Rozšírené sú i dnes, i keď sa v súčasnosti niektoré píšu inak – napríklad Jankovich/Jankovič alebo Mallesich, takisto sa dodnes používajú priezviská Dedovich či Warenich," potvrdil pre TASR vicestarosta Jaroviec Jozef Uhler. "Aj v Čunove stále rezonujú priezviská, ktoré majú chorvátsky pôvod, napríklad Kovasich, Babich, Kausich či Valentich. Ich nositelia stále komunikujú po chorvátsky," povedala pre TASR starostka Čunova Gabriela Ferenčáková.

Podobne je to aj v Devínskej Novej Vsi, ktorú pred časom osídlili Chorváti, prevažne pochádzajúci z oblasti na východ od Záhrebu. Podľa historika Jozefa Klačku možno v období od 16. do polovice 17. storočia vystopovať medzi obyvateľmi Devínskej Novej Vsi okolo 150 chorvátskych priezvisk. "Dnes sú v Devínskej Novej Vsi najčastejšie priezviská chorvátskeho pôvodu Ružovič, Vlašič, Bučič, Šimkovič, Mažič, Kralovič a Karovič," uviedol Klačka.

Chorvátske korene sú zapustené aj v Lamači, napokon prvé obydlia v dnešnej mestskej časti mal založiť chorvátsky lámač kameňa Ján, ktorý pracoval v Sellendorfskom kameňolome neďaleko dnešného Červeného mosta. „Priezvisko Jána síce nepoznáme, no bol iste chorvátskeho pôvodu, nakoľko v bratislavských komorných knihách písaných v nemeckom jazyku je zapísaný ako 'Hanns Krabat' – Ján Chorvát,“ upozornil historik Juraj Hradský.

Prvú chorvátsku komunitu doplnili ďalší, ktorí utekali pred Turkami po bitke pri Moháči. Medzi usadlíkmi z Chorvátska, ktorých mená eviduje súpis lamačských poddaných z roku 1556, možno nájsť mená Masnovič, Meglič (neskôr pretransformované na Fratrič) i Lučenič. "Nositelia týchto mien žijú v Lamači nepretržite až dodnes," uistil starosta Lamača Peter Šramko.

S priezviskami, ktoré pripomínajú chorvátske osídlenie západného Slovenska v 16. storočí, sa možno stretnúť aj medzi obyvateľmi ďalších mestských častí Bratislavy, napríklad v Rusovciach či v Dúbravke.