Bratislava 2. septembra (TASR) - Najstaršími pútnickými miestami na Slovensku sú Marianka a Levoča. Medzi najmladšie patrí Turzovka, kde sa v čase tvrdej totality, 1. júna 1958 zjavila horárovi Matúšovi Lašutovi na hore Živčák Panna Mária.
Púte sú bežné v rade náboženstiev, najznámejšie sú v rímsko-katolíckom kresťanstve a islame. "Púť do Mekky, tzv. Hadž patrí k piatim svätým povinnostiam veriaceho," uviedla pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
"Púte sa nekonajú v protestantizme, keďže prostestanstkí veriaci veria tomu, že svojou telesnou námahou alebo utrpením nezískajú špeciálnu priazeň Boha," hovorí Nádaská.
Výročná púť v Marianke.Foto: TASR - Martin Baumann
Pútnickým miestom sa stáva lokalita, v ktorej sa zvyčajne stal určitý zázrak. Zmyslom púte v katolicizme je uctiť si jeho stopy, poprosiť Boha či svätca o uzdravenie, prípadne poďakovať za zázračné uzdravenie. V našich podmienkach sú takéto miesta spojené s mariánskym kultom.
"Väčšina mariánskych pútnických miest vznikla na základe zjavenia Panny Márie. Ale na Slovensku sú to aj lokality, kde sa v chrámoch uctievajú sošky Panny Márie, či tzv. milosrdné obrazy," dodáva etnologička. Cieľom púte môže byť aj uctenie si hrobu svätca, či miesta spojené so životom a pôsobením Ježiša Krista.
Kým pre veriacich sú cieľom púte náboženské obrady, turisti ich vyhľadávajú pre oddych, načerpanie povzbudenia, radosť a pokoj. Slovenskou národnou svätyňou je šaštínska bazilika Sedembolestnej Panny Márie. Tú pápež Pavol VI. v roku 1964 poctil titulom bazilika minor a v roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za Patrónku Slovenska. Najväčšie púte tu bývajú na turíčne sviatky a sviatok Sedembolestnej.
Na snímke veriaci počas Národnej púte k Sedembolestnej Panne Márii 15. septembra 2017 v Šaštíne-Strážach.Foto: TASR/Martin Palkovič
V Marianke – najstaršom pútnickom mieste u nás sa uctieva iba 42 cm vysoká socha Panny Márie s malým Ježiškom v náručí. Podľa legendy socha vznikla v roku 1030, najviac pútnikov na toto miesto chodí 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie.
Ďalšie pútnické miesto sú Staré Hory. Ich srdcom je kostol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Magnetom tohto miesta je milostivá socha Panny Márie, ktorá je umiestnená na hlavnom oltári. Pútnici sem chodia na Turíce, v nedeľu po sviatku Návštevy Panny Márie a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Okrem toho sa tu slávia fatimské soboty. "V listine Pia VI. datovanej 10. augusta 1780 v bazilike Santa Maria Maggiore sa dávajú úplné odpustky za púť na Staré Hory," dopĺňa Nádaská. V roku 1990 bol kostol Návštevy Panny Márie vyhlásený za baziliku minor.
Baziliku minor má od roku 1984 na Mariánskej hore aj Levoča. Je to miesto, kde sa okolo Božej Matky zhromažďuje na púti v nedeľu po 2. júli najväčšie množstvo pútnikov na Slovensku. Socha Panny Márie je vysoká 138 cm a predstavuje moment zvítania Panny Márie s Alžbetou.
Púte k Milostivému obrazu Bolestnej Matky sa konajú aj na Mariánsky vrch v Nitre každoročne v nedeľu okolo 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Po páde komunizmu sa každoročne koná 5. júla na sviatok slovanských vierozvestov národná púť za účasti biskupov, kňazov a veriacich z celého Slovenska.
Tisícky veriacich sa 5. júla 2017 v Nitre zišli na národnej Cyrilometodskej púti. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Medzi najvýznamnejšie svätyne gréckokatolíkov na Slovensku patrí chrám v Ľutine. Nachádza sa v Prešovskej eparchii.
"Mimoriadne udalosti sa tu datujú od roku 1851. Je tu milostivá ikona Panny Márie. Roku 1855 pápež Pius IX. udelil pútnikom ľutinskej kaplnky úplné odpustky. V roku 1893 postavili riadny chrám. Ten povýšil pápež Ján Pavol II. na baziliku minor 22. júna 1988. Púť roka nazývaná odpust sa koná za účasti sídelného biskupa pri príležitosti sviatku Zosnutia (Nanebovzatia) Presvätej Bohorodičky v nedeľu po 15. auguste," spresňuje etnologička Nádaská.
