Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľa príbehov je o kráľovi Matejovi, ktorý chodil pomedzi svojich poddaných alebo o Jurajovi Jánošíkovi, ktorý tiež patril k ľudovým autoritám.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Na Slovensku máme množstvo legiend o udatných a smelých činoch ľudí, ktorí napriek hroziacemu trestu nezištne pomáhali dobrým ľuďom. K tým najznámejším patria azda príbehy o Jurovi Jánošíkovi, pri ktorom sa hneď jedným dychom dodáva, že bohatým bral a chudobným rozdával. Pre prostý ľud sa stal morálnou autoritou, ktorá svojimi činmi podnecovala k občianskej odvahe. Človek však nemusel vyvíjať, dnešným jazykom povedané, iba "trestnú činnosť v mene dobra", aby sa stal legendou a autoritou. V bežnom živote na to stačila múdrosť, šikovnosť a skúsenosť.
Morálnymi autoritami na vidieku boli kedysi richtár, kňaz a učiteľ. "Richtár bol jedným z ľudu, často bol veľmi šikovný a skúsený človek. Obec si ho volila ako sudcu, mal byť múdry a spravodlivý, kňaz reprezentoval morálku, mravy a vzdelanosť, podobne to bolo s učiteľom - bol vzdelaný a sčítaný," upresnila pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
V stredoveku k miestnym autoritám patrili aj kováč, ktorý zároveň ľuďom trhal zuby, pôrodná baba, ktorá mala hlavné slovo pri pôrodoch a starostlivosti o deti, neskôr k nim patril aj lekár. "Svoju autoritu a to veľkú, mali aj liečiteľky, naprávači kostí, ale i bosorky a bosoráci, za ktorými ľudia chodili s určitými škodiacimi požiadavkami. V stredoveku patril k temným autoritám aj kat, ktorý sa obyčajne venoval aj liečeniu a často aj magickým praktikám. Pod rúškom noci mešťania často navštevovali jeho príbytok," približuje Nádaská.
V oblasti Bielych Karpát sa zachovalo veľa príbehov o ženách s liečiteľskými a vešteckými schopnosťami, o Žítkovských bohyniach, ktoré liečili, ale i škodili. Veľa príbehov je o kráľovi Matejovi, ktorý chodil pomedzi svojich poddaných alebo o Jurajovi Jánošíkovi, ktorý tiež patril k ľudovým autoritám. Krásne príbehy sú i o Vavrovi Brezuľovi, známom ľudovom protitureckom bojovníkovi z Ľubietovej. V obciach sa zachovalo stále veľa lokálnych a miestnych ľudových rozprávaní o múdrych a statočných ľuďoch. Že si v minulosti výnimočných ľudí vážili, svedčí aj príslovie " Tá/ten vie viac, ako len kašu jesť..."
Morálnymi autoritami na vidieku boli kedysi richtár, kňaz a učiteľ. "Richtár bol jedným z ľudu, často bol veľmi šikovný a skúsený človek. Obec si ho volila ako sudcu, mal byť múdry a spravodlivý, kňaz reprezentoval morálku, mravy a vzdelanosť, podobne to bolo s učiteľom - bol vzdelaný a sčítaný," upresnila pre TASR etnologička Katarína Nádaská.
V stredoveku k miestnym autoritám patrili aj kováč, ktorý zároveň ľuďom trhal zuby, pôrodná baba, ktorá mala hlavné slovo pri pôrodoch a starostlivosti o deti, neskôr k nim patril aj lekár. "Svoju autoritu a to veľkú, mali aj liečiteľky, naprávači kostí, ale i bosorky a bosoráci, za ktorými ľudia chodili s určitými škodiacimi požiadavkami. V stredoveku patril k temným autoritám aj kat, ktorý sa obyčajne venoval aj liečeniu a často aj magickým praktikám. Pod rúškom noci mešťania často navštevovali jeho príbytok," približuje Nádaská.
V oblasti Bielych Karpát sa zachovalo veľa príbehov o ženách s liečiteľskými a vešteckými schopnosťami, o Žítkovských bohyniach, ktoré liečili, ale i škodili. Veľa príbehov je o kráľovi Matejovi, ktorý chodil pomedzi svojich poddaných alebo o Jurajovi Jánošíkovi, ktorý tiež patril k ľudovým autoritám. Krásne príbehy sú i o Vavrovi Brezuľovi, známom ľudovom protitureckom bojovníkovi z Ľubietovej. V obciach sa zachovalo stále veľa lokálnych a miestnych ľudových rozprávaní o múdrych a statočných ľuďoch. Že si v minulosti výnimočných ľudí vážili, svedčí aj príslovie " Tá/ten vie viac, ako len kašu jesť..."
