Pchjongjang/Bratislava 17. decembra (TASR) – Severokórejského vodcu Kim Čong-ila v zahraničí prezývali "šialenec s bombou" či "doktor podivný". V sobotu 17. decembra uplynie päť rokov od jeho úmrtia. Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) fakticky vládol od roku 1994.

KĽDR je komunistickou diktatúrou, kde vládne od roku 1948 jedna politická dynastia: Kim Čong-il prevzal vládu od svojho otca Kim Ir-sena a od roku 2011 je v izolovanej krajine pri moci jeho syn Kim Čong-un. Oficiálnou štátnou ideológiou je čučche, jej hlavným princípom je sebestačnosť a nezávislosť krajiny. Čučche je založená na filozofickom princípe, že človek je pánom všetkého a o všetkom rozhoduje.

Rok narodenia Kim Čong-ila – 1941 – uvádzajú viaceré zdroje, medzi nimi napríklad encyklopédia Britannica a aj sovietske pramene. Podľa severokórejských prameňov však Kim Čong-il prišiel na svet 16. februára 1942 na hore Pektusan ležiacej na hranici medzi Čínou a Severnou Kóreou v tajnom tábore protijaponských povstalcov, vedených jeho otcom Kim Ir-senom.

Deň narodenia Kim Čong-ila je v KĽDR sviatkom známym ako Deň jasnej hviezdy. Komunistická krajina ním podporuje kult osobnosti všetkých troch členov vládnucej rodiny.

Foto: TASR/AP Photo

Informácie o jeho súkromí pochádzali z intenzívnej propagandy, ktorá ho vykresľovala prakticky ako poloboha, génia v literatúre a umení, umení vojny a milovníka dobrého jedla a alkoholu. Oficiálne bol titulovaný "veľký vodca" alebo "slnko ľudstva".

Pripisuje sa mu zodpovednosť za smrť asi milióna Severokórejčanov na následky hladomoru, ako aj za bombový útok na členov juhokórejskej vlády v Rangúne (Mjanmarsko) v roku 1983 (17 mŕtvych) a haváriu lietadla spoločnosti Korean Airlines v roku 1987 (115 obetí).

V oficiálnej biografii Kim Čong-ila sa píše, že na základnej škole sa prejavil jeho revolučný duch tým, že viedol pochody na bojových poliach, kde kórejskí povstalci bojovali proti japonským okupantom. Dva roky strávil na leteckej výcvikovej škole vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Na univerzite v KĽDR študoval diela veľkých komunistických mysliteľov a revolučnú teóriu. Podľa analytikov pravdepodobne strávil časť mladosti v Číne, kde v bezpečí prežil aj kórejskú vojnu (1950-53).

Generálnym tajomníkom vládnucej Strany práce sa stal v roku 1997 (na čele KĽDR bol de facto od roku 1994 - keď zomrel jeho otec Kim Ir-sen) a oficiálne bol hlavou štátu od septembra 1998. V tom čase krajina čelila ekonomickým problémom a hladomoru a Kim Čong-il nadviazal styky s viacerými krajinami. KĽDR zastavila svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie ekonomických sankcií, ktoré na ňu uvalili USA.

Foto: TASR/AP

Veľká chvíľa Kim Čong-ila prišla 15. júna 2000, keď hostil prvý summit lídrov oboch Kóreí a vtedajší juhokórejský prezident Kim Te-džung navštívil Pchjongjang. V roku 2002 však vzťahy medzi Severnou Kóreou a USA ochladli. Kim Čong-il rozbehol vlastný jadrový a raketový program, hoci jeho krajina bola ekonomicky na kolenách a veľká časť obyvateľstva trpela hladom alebo podvýživou. Zahraničie si popudil vypustením rakiet dlhého doletu a vykonaním dvoch jadrových skúšok v rokoch 2006 a 2009.

Od jeho údajnej mŕtvice v roku 2008 sa dlho nevedelo, či má izolovanú KĽDR ešte pod kontrolou. Podľa pozorovateľov však svoju moc ukázal v septembri 2010, keď svojho najmladšieho syna Kim Čong-una vymenoval za štvorhviezdičkového generála a pretlačil ho do rozšíreného vedenia vládnucej štátostrany. Prakticky ho tým určil za svojho nástupcu.

Kim Čong-il zomrel 17. decembra 2011 na zlyhanie srdca v Pchongjangu vo svojom vlaku. Jeho úmrtie však oznámili až o dva dni. Pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín vo februári 2012 ho symbolicky povýšili na generalissima.