Vedci pôvodne predpokladali, že nosorožec jednorohý (Elasmotherium sibericum), známy aj ako sibírsky jednorožec, vyhynul v období pred 100.000 až 200.000 rokmi.
Autor TASR
Londýn 28. novembra (TASR) - Obrovský nosorožec, ktorý mohol slúžiť ako inšpirácia pre legendy o jednorožcoch, žil dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo, informovala v stredu spravodajská stanica BBC. V oblasti východnej Európy a strednej Ázie sa podľa najnovších dôkazov vyskytoval v období pred približne 39.000 rokmi.
Vedci pôvodne predpokladali, že nosorožec jednorohý (Elasmotherium sibericum), známy aj ako sibírsky jednorožec, vyhynul v období pred 100.000 až 200.000 rokmi. Uhlíková metóda však potvrdila, že k jeho vymiznutiu došlo pred približne 39.000 rokmi.
Príčinou jeho vyhynutia bol podľa nových dôkazov nedostatok potravy. Po skončení poslednej doby ľadovej pred približne 40.000 rokmi sa zredukovali trávnaté porasty, ktorými sa živil.
Stovky druhov veľkých cicavcov vyhynuli v tomto období z dôvodu klimatickej zmeny, úbytku vegetácie a loveckej činnosti pravekých ľudí.
Viac informácií o príčinách vyhynutia štvortonového nosorožca môže vedcom pomôcť zachrániť súčasné nosorožce.
Nosorožcom hrozí vyhynutie, pretože sú veľmi náročné na svoje životné prostredie, uviedol profesor Adrian Lister z Prírodopisného múzea v Londýne.
Vedci pôvodne predpokladali, že nosorožec jednorohý (Elasmotherium sibericum), známy aj ako sibírsky jednorožec, vyhynul v období pred 100.000 až 200.000 rokmi. Uhlíková metóda však potvrdila, že k jeho vymiznutiu došlo pred približne 39.000 rokmi.
Príčinou jeho vyhynutia bol podľa nových dôkazov nedostatok potravy. Po skončení poslednej doby ľadovej pred približne 40.000 rokmi sa zredukovali trávnaté porasty, ktorými sa živil.
Stovky druhov veľkých cicavcov vyhynuli v tomto období z dôvodu klimatickej zmeny, úbytku vegetácie a loveckej činnosti pravekých ľudí.
Viac informácií o príčinách vyhynutia štvortonového nosorožca môže vedcom pomôcť zachrániť súčasné nosorožce.
Nosorožcom hrozí vyhynutie, pretože sú veľmi náročné na svoje životné prostredie, uviedol profesor Adrian Lister z Prírodopisného múzea v Londýne.