Bratislava 1. januára (Teraz.sk) - Posledný decembrový deň nespája sa len s koncom starého roka, ale aj s polnočnými oslavami a príchodom roka nového. Prvý január bol za Nový rok stanovený po zavedení gregoriánskeho kalendára v roku 1582.

Naši predkovia sa v starom roku snažili najmä dobehnúť všetky „resty“. Zasadala obecná rada, volil sa napr. richtár, prebiehala inventarizácia aj finančné zúčtovanie. Ak zvýšili nejaké peniaze, usporiadalo sa pre ľudí drobné pohostenie na trovy mesta či dediny. Takéto oslavy sa však diametrálne líšili od tých dnešných, ktoré poznáme a praktizujeme. Podobali sa skôr vianočným sviatkom a tradíciám, pričom aj v tento deň sa konala významná bohoslužba.



Na prepojenosť s náboženstvom ukazuje aj silvestrovská obchôdzka s tzv. rajským hadom. Ten pozostával z tenkých doštičiek poskladaných v tvare kosoštvorcov, ktoré boli pohyblivé ako harmonika, čiže sa dali sťahovať aj predlžovať. Bol to symbol biblického príbehu o Adamovi a Eve a o rajskom jablku s hadom. Takáto zábava sa, samozrejme, nezaobišla bez tancovačky a nejakej tej výslužky.

Aby šťastie neuletelo či neutieklo

Ľudia si na konci roka vinšovali navzájom všetko dobré, a to najmä po stránke zdravotnej a rodinnej, ale aj v oblasti hospodárskej, ktorá bola základom ich života, obživy. Obľúbené bolo aj tzv. kurinovanie. Dvaja mládenci sa prezliekli do ženských hábov, pričom jeden z nich mal na hlave niečo ako slamené hniezdo, druhý zas sukňu s povrieslami. Takýto vyobliekaní chodili za sprievodu muziky po dedine. Gazdovia a gazdiné si z nich vyťahovali stebielka slamy, ktoré potom kládli sliepkam do hniezd, aby dobre niesli. Hydina sa však na Nový rok nejedla, aby z domu neodletelo šťastie. Utiecť mohlo aj vtedy, keď by sa jedol zajac. Naopak, bravčové a mak symbolizovali hojnosť, a tak boli veľmi obľúbené.

"Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více," takéto príslovie vyjadruje postupné ubúdanie noci v prospech dňa. Silvestrovská noc mala podľa našich predkov zvláštnu moc, ktorá bola priaznivá rôznym veštbám a želaniam. Verilo sa, že to, čo sa človeku prisní o silvestrovskej noci, sa má v ďalšom roku vyplniť. Vstávalo sa však dosť skoro, pretože ten, kto sa dlho vyvaľoval v posteli, mal sa stať lenivcom a darmožráčom. Na poverčivosť ľudí poukazuje aj to, že ako prvý mal vstať z postele muž. Nanosil čerstvej vody zo studne a ostatným zavinšoval: „Skorej vodu než oheň, dajže, Bože, dobrý deň!“

Šitím mohli zahnisať prsty

Ak sa rodina pobrala k niekomu na návštevu, aj v tomto prípade existovali určité zásady. Pri vstupe do domu mal prednosť muž alebo chlapec a ideálne, ak pochádzal z horného konca dediny. Dôvodom bolo to, že ľudia sa orientovali na budúcnosť. Neželané boli najmä staré ženy a chorí, pretože vraj prinášali do príbytku nešťastie. Naopak, mladuchy a deti sa považovali za dobré znamenie.

Ľudia sa snažili nehádať ani neplakať, pretože sa vravieva, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Dom sa upratoval ešte v starom roku, aby sa do toho ďalšieho vykročilo dobrou nohou. Naopak, v prvý januárový deň sa nezametalo, ani sa nevyhadzovali smeti, aby sa z domu nevynieslo bohatstvo. Všetko malo byť na mieste a všetko požičané malo byť prinavrátené najneskôr v decembri.

Gazdiné si dávali aj pozor na to, aby niečo nerozbili, inak by bolo v budúcnosti všetko naštrbené. Rovnako sa nenechávalo vonku ani povešané prádlo, dokonca sa ani nesmelo šiť, lebo inak by gazdinej zahnisali prsty. Ľudia sa však snažili mať na sebe niečo nové, aby boli po celý rok ako noví. Dodržiavali aj prísne osobnú hygienu, no zaopatrili aj zvieratá. V prvý januárový deň sa oplatilo pri sebe nosiť aj peniaze, pretože potom dotyčnému nemali po celý rok chýbať.