New York/Bratislava 20. apríla (TASR) - Zvuková rovina spisovného čínskeho jazyka je pre slovenského študenta relatívne dobre zvládnuteľná. Rovnako tak platí, že ak sa človek venuje písaniu znakov pravidelne, je schopný zvládnuť čínske znaky. Konštatoval to sinológ Ľuboš Gajdoš z Katedry východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave v rozhovore pre TASR pri príležitosti Dňa čínskeho jazyka, ktorý pripadá na 20. apríla.

Súčasný spisovný čínsky jazyk má niekoľko charakteristických čŕt. Je to slabičný, tónový jazyk. Tónové jazyky nie sú prítomné medzi indoeurópskymi jazykmi. Tón je vždy súčasťou slabiky. Najmenšou jednotkou v zvukovej rovine jazyka je slabika. Čínština je síce slabičný jazyk, ale nedeliteľnou súčasťou slabiky je tón, uviedol sinológ. "To znamená, podľa tónu - tóny máme v čínštine štyri plus nultý - sa potom rozlišuje aj význam morfém. Morféma rovná sa slabika, rovná sa jedna graféma, teda jeden čínsky znak," vysvetlil. Morféma je najmenšia vyčleniteľná časť slova alebo slovného tvaru pričom je nositeľom významu alebo funkcie. Čínština je síce slabičný jazyk, ale nie monosylabický, teda jednoslabičný a slovná zásoba moderného spisovného čínskeho jazyka je prevažne dvojslabičná. To znamená, že slová sa najčastejšie skladajú z dvoch slabík, často ide o dve morfémy a sú to dva čínske znaky. Hoci prevažná väčšina čínskych slov je dvojslabičná, existuje aj viacslabičná lexika (časť slovnej zásoby). Sinológ uviedol konkrétne príklady: shui je voda, to je jednoslabičné slovo. Na početnú dvojslabičnú lexiku uviedol ako príklad qiche, alebo huoche. Huoche je vlak, ide o zložené slovo a znamená doslova ohnivý voz. V súčasnej čínštine väčšina slov vzniká skladaním, upozornil odborník.

Čínština je slabičný tónový jazyk, zopakoval Gajdoš a vysvetlil, čo znamená tón v čínskom jazyku. "Tón tvorí vždy súčasť slabiky a má rozlišovaciu funkciu, teda rozlišuje význam slov, resp. morfém. Význam tónu prezentoval na príklade: slabika ma. V prvom tóne ma znamená matka, má v druhom tóne znamená konope, ma znamená kôň a ma znamená karhať niekoho. Ešte napríklad existuje slabika ma aj v tzv. nultom tóne a má funkciu opytovacej častice," objasnil.

Tón je nedeliteľnou súčasťou slabiky a z toho potom vyplývajú aj pomerne veľké problémy pre cudzincov, ktorí nemajú tóny v materinskom jazyku. To platí pre väčšinu ľudí žijúcich v Európe a aj pre slovenských študentov tóny v zvukovej rovine predstavujú jeden z najväčších problémov pri učení sa jazyka.

V jednoduchosti možno slabiku v čínštine rozdeliť na spoluhláskovú iniciálu, za ktorou stojí finála. Finála môže byť skupina niekoľkých vokálov aj konsonantov. Čínska slabika je svojou stavbou pomerne jednoduchá: ide väčšinou o spoluhlásku, za ňou nasleduje samohláska alebo niekoľko samohlások a potom len nosový element – n alebo ng. Žiadne iné spoluhlásky sa vo finále nevyskytujú, prízvukoval Gajdoš.

V súčasnom čínskom jazyku existuje len približne 400 slabík bez tónovej charakteristiky, vrátene tónov je ich 1300. To je pre študentov pomerne zvládnuteľné, no vyžaduje si to presnosť vo výslovnosti, aby rodený hovoriaci výpovedi porozumel.

O väčšine čínskych znakov používaných v súčasnej dobe je možné povedať, že sa skladajú z dvoch komponentov – determinatívu a fonetika. Fonetikum pri znaku naznačuje jeho približnú výslovnosť. Druhá časť znaku sa nazýva determinatív alebo radikál. Determinatív zaraďuje znaky do 214 sémantických tried, ako napríklad: človek, choroba, hmyz, kov, voda, ľad a tak ďalej.

Otázka osvojovania si znakov je v zásade vecou času. Každý človek, pokiaľ sa venuje písaniu znakov pravidelne, túto činnosť zvládne, povzbudil Gajdoš.

Oddelenie informácií Organizácie Spojených národov (OSN) 19. februára 2010 rozhodlo, že táto inštitúcia bude sláviť osobitne v jeden deň v roku každý zo svojich šiestich oficiálnych jazykov. Rozhodnutie o tom prijali predstavitelia Oddelenia informácií OSN v predvečer Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý sa slávi 21. februára z iniciatívy OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Cieľom osláv dní oficiálnych jazykov OSN je zvýšiť informovanosť o dejinách, kultúre a rozvoji každého zo šiestich oficiálnych jazykov OSN medzi jej pracovníkmi. Ďalším cieľom zostáva podpora viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti, ako aj podpora používania všetkých šiestich oficiálnych jazykov OSN na rovnakej úrovni.

V OSN sa slávi a organizácia odporúča vo svete sláviť: Deň francúzskeho jazyka (20. marca), Deň čínskeho jazyka (20. apríla), Deň anglického jazyka (23. apríla), Deň španielskeho jazyka (23. apríla), Deň ruského jazyka (6. júna) a Deň arabského jazyka (18. decembra).