Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohromady sa ako autor hudby podpísal pod stovku filmov, televíznych inscenácií, dokumentov či seriálov.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - Hudobný skladateľ a dirigent Svetozár Štúr ml. patril dlhé roky k najvyťaženejším autorom scénickej a filmovej hudby na Slovensku. Spolupracoval s plejádou popredných filmových a divadelných režisérov. Vytvoril hudbu k takým známym filmom ako Pomocník, Pásla kone na betóne, Kára plná bolesti, či k seriálu Štúrovci.
Jeho veľkým hudobným vzorom bol taliansky hudobný skladateľ Ennio Morricone, ktorý dokázal neuveriteľne spájať klasické hudobné nástroje so syntetizátormi a elektronikou. Z českých skladateľov to bol Petr Hapka. V nedeľu 21. februára sa skladateľ a dirigent Svetozár Štúr ml. dožíva 70 rokov.
Svetozár Štúr ml. sa narodil 21. februára 1951 v Bratislave. Pochádza z významnej štúrovskej rodiny, jeho prapradedom bol Samuel Štúr, brat Ľudovíta Štúra. Jeho otec Svetozár Štúr bol publicista, novinár - v roku 1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady aj Federálneho zhromaždenia, po nástupe normalizácie ho však vylúčili z komunistickej strany, zbavili všetkých funkcií a zakázali mu pracovať vo svojom odbore. Mamou Svetozára Štúra ml. bola divadelná vedkyňa Nella Štúrová.
V rodine Štúrovcov bolo viacero právnikov a lekárov, takže smerovanie mladého Svetozára Štúra bolo pre viacerých prekvapením. Vyštudoval hru na klavíri, kompozíciu a dirigovanie na bratislavskom konzervatóriu a ten istý odbor potom študoval aj na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU). Bol žiakom hudobného skladateľa Jána Cikkera a dirigenta Ladislava Slováka.
Po ukončení štúdia pracoval ako dirigent v Lúčnici, ktorú spoluzakladal jeho otec. Ako zvykne s úsmevom hovoriť, on a Barbora Nosáľová boli prvými "lúčničiarskymi" deťmi, pretože aj jeho manželka je bývalá Lúčničiarka. V roku 1976 sa stal umeleckým vedúcim orchestra Lúčnice. Istý čas pôsobil vo filharmónii v Káhire a na Kube. V roku 1988 sa stal šéfdirigentom SĽUK-u. Ako dirigent spolupracoval aj so Slovenskou filharmóniou, Československým rozhlasom, Operou Slovenského národného divadla.
Už počas štúdia začal inklinovať k scénickej a filmovej hudbe. Pomohla k tomu aj náhoda, keď cez prestávku v škole preludoval v na klavíri a do miestnosti vošiel profesor Josef Budský. "Mali sme zakázané hrať 'džezoviny', tak som si hovoril, no dobre chlapče, skončil si na škole," spomína Štúr v rozhovore v rámci projektu Oral history Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. No Budský si ho zavolal s tým, že by sa podobná hudba hodila do Saroyanovej hry Čas tvojho žitia, ktorú inscenoval v Činohre Slovenského národného divadla (SND). Neskôr Štúr spolupracoval aj s ďalšími režisérmi - Milošom Pietorom, Pavlom Hasprom, Ľubomírom Vajdičkom, či Emilom Horváthom mladším.
K filmovej hudbe priviedla Štúra spolupráca s Dušanom Trančíkom na jeho filme Víťaz z roku 1978. "Veľmi úzke, temer až rodinné vzťahy s Dušanom Trančíkom nás pri takmer banálnej príležitosti spojili za klavírom. Končil som VŠMU a to, že som zaujal Dušana svojimi hudobnými motívmi, bolo mojím životným šťastím," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre mesačník film.sk.
V tom istom roku tiež vytvoril hudbu k filmu Štefana Uhera Zlaté časy. Štúrova spolupráca s Uherom pokračovala vo filmoch Kosenie jastrabej lúky (1981), Pásla kone na betóne (1982), Šiesta veta (1986), či Správca skanzenu (1988).
Štúr zložil hudbu k filmu Pomocník, ktorý Zoro Záhon nakrútil v roku 1981 podľa prózy Ladislava Balleka. S režisérom Miloslavom Lutherom spolupracoval na filme Štek (1988), so Stanislavom Párnickým na filmoch Kára plná bolesti (1985), či na snímke ...kone na betóne (1995), ktorá nadväzovala na Uherov film z roku 1982.
Vytvoril tiež hudbu k dokumentárnym filmom Jána Pirocha z horolezeckého prostredia Kangchenjunga (1981) a Sagarmatha (1988). Jeho zatiaľ poslednou filmovou prácou je spolupráca s režisérom Jánom Zemanom na televíznej rozprávke Zlatý chlieb (2001).
"Niektorí režiséri boli v hudbe veľmi dobre podkutí, vyznali sa v nej, ako napríklad Luther alebo Párnický. Ale aj tí, čo sa od hudby držali trochu bokom a nechali ma pracovať viac-menej samostatne, dokázali byť prínosní," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre film.sk. Vysvetlil tiež, prečo od 90. rokov zmiernil svoje pracovné tempo: "Pretože ešte chcem prežiť pár rokov v penzii, pribrzdil som svoje pracovné aktivity a odovzdávam štafetu mladšej generácii." Dohromady sa ako autor hudby podpísal pod stovku filmov, televíznych inscenácií, dokumentov či seriálov.
Jeho veľkým hudobným vzorom bol taliansky hudobný skladateľ Ennio Morricone, ktorý dokázal neuveriteľne spájať klasické hudobné nástroje so syntetizátormi a elektronikou. Z českých skladateľov to bol Petr Hapka. V nedeľu 21. februára sa skladateľ a dirigent Svetozár Štúr ml. dožíva 70 rokov.
Svetozár Štúr ml. sa narodil 21. februára 1951 v Bratislave. Pochádza z významnej štúrovskej rodiny, jeho prapradedom bol Samuel Štúr, brat Ľudovíta Štúra. Jeho otec Svetozár Štúr bol publicista, novinár - v roku 1968 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady aj Federálneho zhromaždenia, po nástupe normalizácie ho však vylúčili z komunistickej strany, zbavili všetkých funkcií a zakázali mu pracovať vo svojom odbore. Mamou Svetozára Štúra ml. bola divadelná vedkyňa Nella Štúrová.
V rodine Štúrovcov bolo viacero právnikov a lekárov, takže smerovanie mladého Svetozára Štúra bolo pre viacerých prekvapením. Vyštudoval hru na klavíri, kompozíciu a dirigovanie na bratislavskom konzervatóriu a ten istý odbor potom študoval aj na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU). Bol žiakom hudobného skladateľa Jána Cikkera a dirigenta Ladislava Slováka.
Po ukončení štúdia pracoval ako dirigent v Lúčnici, ktorú spoluzakladal jeho otec. Ako zvykne s úsmevom hovoriť, on a Barbora Nosáľová boli prvými "lúčničiarskymi" deťmi, pretože aj jeho manželka je bývalá Lúčničiarka. V roku 1976 sa stal umeleckým vedúcim orchestra Lúčnice. Istý čas pôsobil vo filharmónii v Káhire a na Kube. V roku 1988 sa stal šéfdirigentom SĽUK-u. Ako dirigent spolupracoval aj so Slovenskou filharmóniou, Československým rozhlasom, Operou Slovenského národného divadla.
Už počas štúdia začal inklinovať k scénickej a filmovej hudbe. Pomohla k tomu aj náhoda, keď cez prestávku v škole preludoval v na klavíri a do miestnosti vošiel profesor Josef Budský. "Mali sme zakázané hrať 'džezoviny', tak som si hovoril, no dobre chlapče, skončil si na škole," spomína Štúr v rozhovore v rámci projektu Oral history Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. No Budský si ho zavolal s tým, že by sa podobná hudba hodila do Saroyanovej hry Čas tvojho žitia, ktorú inscenoval v Činohre Slovenského národného divadla (SND). Neskôr Štúr spolupracoval aj s ďalšími režisérmi - Milošom Pietorom, Pavlom Hasprom, Ľubomírom Vajdičkom, či Emilom Horváthom mladším.
K filmovej hudbe priviedla Štúra spolupráca s Dušanom Trančíkom na jeho filme Víťaz z roku 1978. "Veľmi úzke, temer až rodinné vzťahy s Dušanom Trančíkom nás pri takmer banálnej príležitosti spojili za klavírom. Končil som VŠMU a to, že som zaujal Dušana svojimi hudobnými motívmi, bolo mojím životným šťastím," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre mesačník film.sk.
V tom istom roku tiež vytvoril hudbu k filmu Štefana Uhera Zlaté časy. Štúrova spolupráca s Uherom pokračovala vo filmoch Kosenie jastrabej lúky (1981), Pásla kone na betóne (1982), Šiesta veta (1986), či Správca skanzenu (1988).
Štúr zložil hudbu k filmu Pomocník, ktorý Zoro Záhon nakrútil v roku 1981 podľa prózy Ladislava Balleka. S režisérom Miloslavom Lutherom spolupracoval na filme Štek (1988), so Stanislavom Párnickým na filmoch Kára plná bolesti (1985), či na snímke ...kone na betóne (1995), ktorá nadväzovala na Uherov film z roku 1982.
Vytvoril tiež hudbu k dokumentárnym filmom Jána Pirocha z horolezeckého prostredia Kangchenjunga (1981) a Sagarmatha (1988). Jeho zatiaľ poslednou filmovou prácou je spolupráca s režisérom Jánom Zemanom na televíznej rozprávke Zlatý chlieb (2001).
"Niektorí režiséri boli v hudbe veľmi dobre podkutí, vyznali sa v nej, ako napríklad Luther alebo Párnický. Ale aj tí, čo sa od hudby držali trochu bokom a nechali ma pracovať viac-menej samostatne, dokázali byť prínosní," povedal Svetozár Štúr ml. v rozhovore pre film.sk. Vysvetlil tiež, prečo od 90. rokov zmiernil svoje pracovné tempo: "Pretože ešte chcem prežiť pár rokov v penzii, pribrzdil som svoje pracovné aktivity a odovzdávam štafetu mladšej generácii." Dohromady sa ako autor hudby podpísal pod stovku filmov, televíznych inscenácií, dokumentov či seriálov.
