Jeho umelecká tvorba je silne ovplyvnená hudobným štýlom balkánskych Rómov.
Autor TASR
Sarajevo/Bratislava 22. marca (TASR) – Hudobný skladateľ, spevák, producent a herec Goran Bregovič je propagátorom srbskej hudby a patrí k najznámejším balkánskym umelcom. V minulosti sa preslávil ako gitarista v rockovej kapele Bijelo Dugme. Nekorunovaný kráľ balkánskej hudby sa v nedeľu v 22. marca dožíva 70 rokov.
Goran Bregovič sa narodil 22. marca 1950 v Sarajeve. Matka bola Srbka a otec Chorvát. Vyštudoval odbor husle na konzervatóriu v Sarajeve. Hral aj na gitaru a basu v niekoľkých kapelách. Svoju kariéru začal ako 16-ročný spevák v amatérskej sarajevskej skupine Beštije.
V roku 1974 patril k zakladateľom úspešnej rockovej skupiny Bijelo Dugme (Biely gombík). Gitaru si údajne vybral preto, aby tak získal pozornosť nežnej časti publika. Jeho umelecká tvorba je silne ovplyvnená hudobným štýlom balkánskych Rómov.
Svetový ohlas mu priniesla spolupráca s režisérom Emirom Kusturicom v oblasti filmovej hudby. Prvou snímkou bol Dom za vešanje (Dom obesenca, 1988), ktorý slávil úspech na festivale v Cannes. Emir Kusturica si za tento film odniesol v roku 1989 cenu za najlepšiu réžiu. O dva roky neskôr prišlo ďalšie medzinárodné ocenenie. V roku 1991 získal film od Švédskeho filmového inštitútu cenu Guldbagge (Zlatý chrobák) za najlepší zahraničný film.
Úspech medzi divákmi aj kritikou priniesol Goranovi Bregovičovi tiež film Arizona Dream (Arizonský sen, 1993). Išlo o magický, snový a hravý počin oslavujúci slasti i strasti života, pretkaný snovou mystikou a južanským entuziazmom, sprevádzaný skvelým soundtrackom od Gorana Bregoviča.
Kvôli občianskej vojne v rodnej krajine emigroval skladateľ do Paríža. Tu zložil hudbu k viac ako dvadsiatim filmom, napr. aj k La regina Margot (Kráľovná Margot, 1994), pod réžiu ktorého sa podpísal Patrice Chéreau alebo film Underground (1995) opäť v réžii Emira Kusturicu. V Undergrounde skladateľ stvárnil aj malú úlohu trombonistu. Prácu na ňom považuje za cennú skúsenosť, aj keď sa načas profesionálne rozišiel s filmovým tvorcom Kusturicom.
Snímka Train de vie (Vlak života, 1998) zbierala ceny kritiky takmer všade tam, kde sa premietala. Film nakrútil režisér Radu Mihăilescu. Bláznivý humor s balkánskou hudbou aj atmosférou v spracovaní ťažkej témy holokaustu boli veľmi netradičnou kombináciou. V oceňovanej nórsko-švédskej dráme Music for Weddings and Funerals (Hudba pre svadby a pohreby, 2002) je autorom soundtracku a opäť sa postavil aj pred kameru v postave Bogdana. Jeho hudba sa objavila aj v americkom filme Larryho Charlesa s názvom Borat (Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan, 2006), ktorý je nekonvenčným nazeraním do americkej kultúry.
Skladateľ Bregovič komponuje tiež scénickú hudbu, napríklad pre hry Hamlet Williama Shakespeara alebo Danteho Božskú komédiu.
Na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch prevzal Goran Bregovič v roku 2011 od Jiřího Bartošku Cenu prezidenta MFF v Karlových Varoch.
Ako hudobník organizuje so skupinou Weddings and Funeral Band živé koncertné turné po celom svete, okrem toho nahráva a vydáva vlastné albumy.
Svetovo uznávaný skladateľ a spevák Goran Bregovič, ktorý v súčasnosti žije a tvorí vo Francúzsku, má množstvo fanúšikov tiež na Slovensku. V rámci svetového turné sa plánuje vystúpenie jeho kapely Wedding and Funeral Band aj v Bratislave, kam by mal zavítať 3. júna 2020 a odohrať skladby z aktuálneho albumu Three Letters From Sarajevo. Na koncerte by mali zaznieť aj jeho obľúbené hity ako Kalashnikov, Gas Gas, Mesecina, Hopa Cupa, Balkaneros i ďalšie.
Goran Bregovič sa narodil 22. marca 1950 v Sarajeve. Matka bola Srbka a otec Chorvát. Vyštudoval odbor husle na konzervatóriu v Sarajeve. Hral aj na gitaru a basu v niekoľkých kapelách. Svoju kariéru začal ako 16-ročný spevák v amatérskej sarajevskej skupine Beštije.
V roku 1974 patril k zakladateľom úspešnej rockovej skupiny Bijelo Dugme (Biely gombík). Gitaru si údajne vybral preto, aby tak získal pozornosť nežnej časti publika. Jeho umelecká tvorba je silne ovplyvnená hudobným štýlom balkánskych Rómov.
Svetový ohlas mu priniesla spolupráca s režisérom Emirom Kusturicom v oblasti filmovej hudby. Prvou snímkou bol Dom za vešanje (Dom obesenca, 1988), ktorý slávil úspech na festivale v Cannes. Emir Kusturica si za tento film odniesol v roku 1989 cenu za najlepšiu réžiu. O dva roky neskôr prišlo ďalšie medzinárodné ocenenie. V roku 1991 získal film od Švédskeho filmového inštitútu cenu Guldbagge (Zlatý chrobák) za najlepší zahraničný film.
Úspech medzi divákmi aj kritikou priniesol Goranovi Bregovičovi tiež film Arizona Dream (Arizonský sen, 1993). Išlo o magický, snový a hravý počin oslavujúci slasti i strasti života, pretkaný snovou mystikou a južanským entuziazmom, sprevádzaný skvelým soundtrackom od Gorana Bregoviča.
Kvôli občianskej vojne v rodnej krajine emigroval skladateľ do Paríža. Tu zložil hudbu k viac ako dvadsiatim filmom, napr. aj k La regina Margot (Kráľovná Margot, 1994), pod réžiu ktorého sa podpísal Patrice Chéreau alebo film Underground (1995) opäť v réžii Emira Kusturicu. V Undergrounde skladateľ stvárnil aj malú úlohu trombonistu. Prácu na ňom považuje za cennú skúsenosť, aj keď sa načas profesionálne rozišiel s filmovým tvorcom Kusturicom.
Snímka Train de vie (Vlak života, 1998) zbierala ceny kritiky takmer všade tam, kde sa premietala. Film nakrútil režisér Radu Mihăilescu. Bláznivý humor s balkánskou hudbou aj atmosférou v spracovaní ťažkej témy holokaustu boli veľmi netradičnou kombináciou. V oceňovanej nórsko-švédskej dráme Music for Weddings and Funerals (Hudba pre svadby a pohreby, 2002) je autorom soundtracku a opäť sa postavil aj pred kameru v postave Bogdana. Jeho hudba sa objavila aj v americkom filme Larryho Charlesa s názvom Borat (Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan, 2006), ktorý je nekonvenčným nazeraním do americkej kultúry.
Skladateľ Bregovič komponuje tiež scénickú hudbu, napríklad pre hry Hamlet Williama Shakespeara alebo Danteho Božskú komédiu.
Na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch prevzal Goran Bregovič v roku 2011 od Jiřího Bartošku Cenu prezidenta MFF v Karlových Varoch.
Ako hudobník organizuje so skupinou Weddings and Funeral Band živé koncertné turné po celom svete, okrem toho nahráva a vydáva vlastné albumy.
Svetovo uznávaný skladateľ a spevák Goran Bregovič, ktorý v súčasnosti žije a tvorí vo Francúzsku, má množstvo fanúšikov tiež na Slovensku. V rámci svetového turné sa plánuje vystúpenie jeho kapely Wedding and Funeral Band aj v Bratislave, kam by mal zavítať 3. júna 2020 a odohrať skladby z aktuálneho albumu Three Letters From Sarajevo. Na koncerte by mali zaznieť aj jeho obľúbené hity ako Kalashnikov, Gas Gas, Mesecina, Hopa Cupa, Balkaneros i ďalšie.