Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Macmillanovi ani nenapadlo svoj bicykel patentovať a dostať sa tak k peniazom. Kópie jeho bicykla, ktoré nepochádzali z jeho dielne, ale od iných majstrov, sa však v okolí predávali po sedem libier.
Autor TASR
Bratislava/Londýn 10. augusta (TASR) - Škótsky kováč Kirkpatrick Macmillan vynašiel v roku 1839 prvý moderný bicykel s prevodom.
Hoci sa Kirkpatrick Macmillan uvádza ako autor bicykla, už predtým sa na dopravu používalo podobné zariadenie, ale bez pedálov. Dvojkolesová drezina, pomenovaná podľa baróna von Drais, bola zábavkou pre londýnskych dandyov vo Veľkej Británii.
V tom čase existoval aj hobby-horse, hračka pre deti, ktorá mala vzhľad aj veľkosť poníka na kolieskach. Uvádzal sa do pohybu odrážaním nôh od zeme. V mladom kováčovi skrsla myšlienka, že by sa tento primitívny spôsob dal zmodernizovať. Zatvoril sa aj s hobby-horsom do dielne a skúšal. Výsledkom bol bicykel, ktorý jeho vynálezca uvádzal do pohybu pomocou pedálov. Zariadenie, v ktorom boli použité oje, ložiská a prevody, uvádzalo do pohybu ťažký kovový rám s drevenými kolesami. Macmillan vzbudil svojím vynálezom veľkú pozornosť. Na svojom ťažkom tátošovi (26 kg), ktorého ovládanie bolo sčasti nepredvídateľné, sa preháňal okolím a všade vyvolával rozruch.
Vydal sa aj na dvojdňovú vyše 100-kilometrovú cestu do Glasgowa navštíviť brata. Počas nej dostal pokutu päť šilingov za to, že zrazil pri jazde dievča. Nikomu sa našťastie nič nestalo, novému dopravnému prostriedku sa však dostalo proroctva, že nikdy nenahradí železnicu.
Macmillanovi ani nenapadlo svoj bicykel patentovať a dostať sa tak k peniazom. Kópie jeho bicykla, ktoré nepochádzali z jeho dielne, ale od iných majstrov, sa však v okolí predávali po sedem libier.
Hoci sa Kirkpatrick Macmillan uvádza ako autor bicykla, už predtým sa na dopravu používalo podobné zariadenie, ale bez pedálov. Dvojkolesová drezina, pomenovaná podľa baróna von Drais, bola zábavkou pre londýnskych dandyov vo Veľkej Británii.
V tom čase existoval aj hobby-horse, hračka pre deti, ktorá mala vzhľad aj veľkosť poníka na kolieskach. Uvádzal sa do pohybu odrážaním nôh od zeme. V mladom kováčovi skrsla myšlienka, že by sa tento primitívny spôsob dal zmodernizovať. Zatvoril sa aj s hobby-horsom do dielne a skúšal. Výsledkom bol bicykel, ktorý jeho vynálezca uvádzal do pohybu pomocou pedálov. Zariadenie, v ktorom boli použité oje, ložiská a prevody, uvádzalo do pohybu ťažký kovový rám s drevenými kolesami. Macmillan vzbudil svojím vynálezom veľkú pozornosť. Na svojom ťažkom tátošovi (26 kg), ktorého ovládanie bolo sčasti nepredvídateľné, sa preháňal okolím a všade vyvolával rozruch.
Vydal sa aj na dvojdňovú vyše 100-kilometrovú cestu do Glasgowa navštíviť brata. Počas nej dostal pokutu päť šilingov za to, že zrazil pri jazde dievča. Nikomu sa našťastie nič nestalo, novému dopravnému prostriedku sa však dostalo proroctva, že nikdy nenahradí železnicu.
Macmillanovi ani nenapadlo svoj bicykel patentovať a dostať sa tak k peniazom. Kópie jeho bicykla, ktoré nepochádzali z jeho dielne, ale od iných majstrov, sa však v okolí predávali po sedem libier.
