Bratislava 3. apríla (Teraz.sk) - Ak vášmu oku neunikla mimoriadne jasná planéta Venuša, ktorá – ako Večernica – svieti počas jarných večerov nad západným obzorom, potom práve v piatok a v sobotu večer (3. a 4. apríla) ponúkne pohľad na ňu dvojnásobný zážitok. Mimoriadne jasná Venuša totiž pri svojej zdanlivej púti na oblohe vstúpi do známej hviezdokopy M45 Plejády v súhvezdí Býka. Dnes bude v jej centre, zajtra skôr na okraji.

Planéta Venuša je najjasnejším objektom na oblohe hneď po Slnku a Mesiaci. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť môže dosiahnuť až – 4,4 magnitúdy a práve takto jasne žiari práve v týchto dňoch.

Dôvodov jej jasnosti je viac: Je takmer taká veľká ako Zem (jej priemer predstavuje 12.104 km) a je to planéta k Zemi najbližšia. Na svojej obežnej dráhe ju od Slnka delí vzdialenosť cca 108 miliónov km. Obehne ho raz za 225 dní. Spolu s Merkúrom, Zemou a Marsom patrí k terestrickým planétam, teda k planétam s pevným povrchom. Je zahalená hustou atmosférou, takže na jej povrchu dosahuje teplota do 500 °C, najviac v Slnečnej sústave.

Večernica a Zornica

Čo je však mimoriadne dôležité, Venuša je vnútorná planéta, teda z pohľadu Zeme sa nachádza vždy viac-menej blízko Slnka. Preto ju môžeme v niektorých obdobiach vidieť večer po západe Slnka ako Večernicu – čo sa deje práve teraz – alebo ráno ako Zorničku, no nikdy nie uprostred noci.

Situácia, keď je Venuša od Slnka z nášho zemského pohľadu najďalej – presnejšie, keď je uhol medzi Venušou a Slnkom najväčší – sa nazýva najväčšia východná elongácia. Tá nastala pred pár dňami 24. marca, preto dosahuje Venuša maximálny jas. A ďalšie divadlo nachystala na prvé aprílové dni svojim prechodom cez Plejády.

Pozorovanie trochu komplikuje fakt, že kým jasná Venuša žiari už po západe slnka, drobné Plejády sú vidieť až po zotmení.

Navyše v mestskom svetelnom i reálnom smogu Plejády vidieť pomerne slabo. Aspoň sprostredkovaný zážitok však ponúka fotografia – napríklad tá, ktorú na začiatku úkazu, vo štvrtok 2. apríla o 22:11 vytvoril fotograf Marián Dujnič. Ako uviedol, treba si pri tomto kozmickom stretnutí uvedomiť, že ide o ilúziu: Kým Venuša bola od Zeme v deň fotografovania vzdialená 96 miliónov kilometrov a svetlo túto vzdialenosť preletí za 5 a pol minúty, od Plejád k Slnečnej sústave putuje 380 rokov.

Opäť už o rok

„Vzťah k vesmíru mám už v génoch, keď dom bol malý, žili sme pri železničnej trati v Spišskej Novej Vsi a rád som sa díval na hviezdy, ľudia ma volali Hviezdne dieťa. To som mal šesť rokov, teda to bolo v roku 1956. O rok bola viditeľná pekná Arendt-Rolandova kométa a hviezdna obloha už odvtedy kráča so mnou. Fotografujem ju už od svojich šestnástich rokov, zatmenia, kométy, meteóry, prelety družíc...“ povedal pre teraz.sk fotograf Marián Dujnič. „V ostatných rokoch sa špecializujem na krajinkársku astronomickú fotografiu, fotím pamiatky a prírodné krásy s hviezdami. A tiež som lovec polárnych žiar.“

Marián Dujnič získal veľa ráz ocenenie v súťaži Astrofoto vyhlasovanej každoročne Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove – prvý raz to bolo v roku 1973 a ostatný v roku 2018. „Kontakt s vesmírom nasycuje moju dušu a je súčasťou mojej spirituality,“ dodáva fotograf.

A aj keď sa úkaz s takouto dobrou pozorovateľnosťou zopakuje až v roku 2028, prechod Venuše cez Plejády bude viditeľný aj 7. mája na budúci rok – akurát že v tom čase to už bude pri trochu svetlejšej oblohe, keďže sú v máji dlhšie dni a tiež Plejády zapadajú o čosi skôr.