Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obvinil Slobodana Miloševiča 27. mája 1999 z genocídy, vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti.
Autor TASR
Belehrad/Haag 28. júna (TASR) - Bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Slobodan Miloševič sa stal v dejinách prvou hlavou štátu, ktorú súdil medzinárodný tribunál pre obvinenie z vojnových zločinov. V júni 2001 bol vydaný Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu. Po piatich rokoch vo väzbe, tesne pred koncom procesu, zomrel Miloševič 11. marca 2006 na infarkt.
Od vydania Slobodana Miloševiča – jednej z kľúčových postáv krvavých konfliktov na Balkáne v 90. rokoch 20. storočia – medzinárodnému tribunálu v Haagu uplynie v pondelok 28. júna 20 rokov.
Pôvodne nenápadného a nie príliš charizmatického politika, ktorý sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v srbskom meste Požarevac, vyniesla do popredia koncom 80. rokov vlna nacionalizmu. Od roku 1991 bol prvým prezidentom Srbska a od júla 1997 do októbra 2000 stál na čele Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), ktorú po rozpade Juhoslávie tvorili v rokoch 1992-2003 Srbsko a Čierna hora. Funkcie sa vzdal až po búrlivých demonštráciách na jeseň roku 2000, ktoré ho prinútili priznať porážku v prezidentských voľbách.
Desaťročie vládnutia Slobodana Miloševiča, "architekta vojen" v bývalej Juhoslávii, bolo poznamenané krvavými balkánskymi vojnami v Chorvátsku, v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Jeho represívna politika v juhosrbskej provincii Kosovo viedla v marci 1999 k začatiu náletov Severoatlantickej aliancie (NATO) na vybrané ciele v Juhoslávii, predovšetkým v Srbsku, ktoré trvali 78 dní.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obvinil Slobodana Miloševiča 27. mája 1999 z genocídy, vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti. Ešte predtým, v júli 1998, ho za vojnového zločinca označil americký Senát. Obvinenia sa vzťahovali na vojnové operácie Srbska proti Chorvátsku a v Bosne v rokoch 1991-95 a v rokoch 1998-99 v juhosrbskej provincii Kosovo.
Slobodanovi Miloševičovi sa dlho darilo utekať pred spravodlivosťou. Zatknutý bol 1. apríla 2001 a následne prevezený do ústrednej belehradskej väznice. Tribunálu ICTY v Haagu bol vydaný 28. júna 2001.
Maratónsky proces sa začal 12. februára 2002. Miloševič všetky obvinenia odmietal a ako bývalý právnik sa obhajoval sám. Súd 24. februára 2006 zamietol jeho žiadosť o predbežné prepustenie a povolenie cesty do Ruska s cieľom liečby v moskovskom špecializovanom inštitúte na srdcovo-cievne ochorenia. Miloševič zápasil s problémami so srdcom i s vysokým krvným tlakom a pre jeho zdravotné problémy musel byť proces 22-krát prerušený.
Usvedčiť ho však už žalobcovia nestihli. Bývalého juhoslovanského prezidenta našli mŕtveho ráno 11. marca 2006 v jeho cele v Haagu. Výsledky pitvy zverejnené 12. marca 2006 ukázali, že 64-ročný Miloševič zomrel na srdcový infarkt.
Telo Slobodana Miloševiča previezli 15. marca 2006 z Haagu do Belehradu. Pohreb sa konal o tri dni neskôr – 18. marca 2006 – v jeho rodnom meste Požarevac a prišlo naň okolo 50.000 ľudí.
Zdroje:
www.dw.com/ru
https://news.un.org
Od vydania Slobodana Miloševiča – jednej z kľúčových postáv krvavých konfliktov na Balkáne v 90. rokoch 20. storočia – medzinárodnému tribunálu v Haagu uplynie v pondelok 28. júna 20 rokov.
Pôvodne nenápadného a nie príliš charizmatického politika, ktorý sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v srbskom meste Požarevac, vyniesla do popredia koncom 80. rokov vlna nacionalizmu. Od roku 1991 bol prvým prezidentom Srbska a od júla 1997 do októbra 2000 stál na čele Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), ktorú po rozpade Juhoslávie tvorili v rokoch 1992-2003 Srbsko a Čierna hora. Funkcie sa vzdal až po búrlivých demonštráciách na jeseň roku 2000, ktoré ho prinútili priznať porážku v prezidentských voľbách.
Desaťročie vládnutia Slobodana Miloševiča, "architekta vojen" v bývalej Juhoslávii, bolo poznamenané krvavými balkánskymi vojnami v Chorvátsku, v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Jeho represívna politika v juhosrbskej provincii Kosovo viedla v marci 1999 k začatiu náletov Severoatlantickej aliancie (NATO) na vybrané ciele v Juhoslávii, predovšetkým v Srbsku, ktoré trvali 78 dní.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obvinil Slobodana Miloševiča 27. mája 1999 z genocídy, vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti. Ešte predtým, v júli 1998, ho za vojnového zločinca označil americký Senát. Obvinenia sa vzťahovali na vojnové operácie Srbska proti Chorvátsku a v Bosne v rokoch 1991-95 a v rokoch 1998-99 v juhosrbskej provincii Kosovo.
Slobodanovi Miloševičovi sa dlho darilo utekať pred spravodlivosťou. Zatknutý bol 1. apríla 2001 a následne prevezený do ústrednej belehradskej väznice. Tribunálu ICTY v Haagu bol vydaný 28. júna 2001.
Maratónsky proces sa začal 12. februára 2002. Miloševič všetky obvinenia odmietal a ako bývalý právnik sa obhajoval sám. Súd 24. februára 2006 zamietol jeho žiadosť o predbežné prepustenie a povolenie cesty do Ruska s cieľom liečby v moskovskom špecializovanom inštitúte na srdcovo-cievne ochorenia. Miloševič zápasil s problémami so srdcom i s vysokým krvným tlakom a pre jeho zdravotné problémy musel byť proces 22-krát prerušený.
Usvedčiť ho však už žalobcovia nestihli. Bývalého juhoslovanského prezidenta našli mŕtveho ráno 11. marca 2006 v jeho cele v Haagu. Výsledky pitvy zverejnené 12. marca 2006 ukázali, že 64-ročný Miloševič zomrel na srdcový infarkt.
Telo Slobodana Miloševiča previezli 15. marca 2006 z Haagu do Belehradu. Pohreb sa konal o tri dni neskôr – 18. marca 2006 – v jeho rodnom meste Požarevac a prišlo naň okolo 50.000 ľudí.
Zdroje:
www.dw.com/ru
https://news.un.org
