Vie povedať päť slov ako "ahoj" či "sadni si".
Autor TASR
Soul 3. novembra (TASR) - Slon v juhokórejskej zoo používa svoj chobot nielen na prijímanie potravy, ale i na imitáciu ľudskej reči.
Medzinárodný tím vedcov potvrdil to, čo zoologická záhrada Everland v meste Jongin hovorí už roky: Ich 5,5 tonový, 22-ročný ázijský slon Koshik má nezvyčajný a možno doteraz i nevídaný talent. Dokáže napodobniť päť kórejských slov tak, že si zasúva do úst chobot, čím dosahuje potrebnú moduláciu zvuku.
Uviedli to vedci v spoločnej štúdii publikovanej na internetovej stránke žurnálu Current Biology. Podľa ich názoru začal slon napodobňovať ľudskú reč pravdepodobne preto, že sa cítil osamelý.
Koshik vie napodobniť kórejské slová "ahoj", "sadni si", "nie", "ľahni si" a "dobrý". Podľa výskumníkov však neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že Koshik týmto zvukom aj rozumie.
Predstavitelia zoologickej záhrady sa domnievajú, že slon dokáže napodobniť aj kórejský výraz "ešte nie", ale vedci to zatiaľ nepotvrdili.
Koshik obzvlášť vyniká v samohláskach, ktoré dokáže napodobniť so 67 percentnou zhodou. Pri spoluhláskach je zhoda iba 21 percentná, tvrdia vedci.
Taktiež uvádzajú, že najzrejmejším vedeckým dôkazom toho, že Koshik premyslene napodobňuje ľudskú reč, je skutočnosť, že zvuková frekvencia jeho slov sa zhoduje so zvukovou frekvenciou slov jeho cvičiteľov.
Hlasové napodobňovanie iných živočíšnych druhov sa zistilo aj u drozdov, papagájov a škorcov. Štúdia však hovorí, že Koshikov prípad predstavuje celkom nový spôsob vytvárania zvukov, nakoľko tento slon používa na reprodukciu ľudskej reči svoj chobot.
V roku 1983 predstavitelia zoologickej záhrady v Kazachstane uviedli, že tamojší dospievajúci slon menom Batyr dokázal napodobniť ruštinu v neuveriteľnom množstve 20 fráz vrátane "Batyr je dobrý". Svoje vyhlásenie však nepodložili žiadnou vedeckou štúdiou.
Výskumníci sú presvedčení, že Koshik sa naučil reprodukovať slová z túžby zblížiť sa so svojimi cvičiteľmi po tom, čo ho ako päťročného oddelili od dvoch ďalších slonov.
Koshik sa stal hviezdou pre juhokórejských priaznivcov zvierat a deti v roku 2006, keď zoologická záhrada vyhlásila, že tento slon dokáže napodobňovať slová. Stalo sa tak dva roky po tom, čo si tento úkaz všimli jeho cvičitelia.
Jeho rastúca sláva podnietila rakúsku biologičku Angelu Stoegerovú-Horwathovú a nemeckého biofyzika Daniela Mietchena k tomu, aby sa v roku 2010 podujali na jeho vedecké štúdium. K výskumu sa pripojil aj juhokórejský veterinár Oh Suk-hun.
Podľa ich názoru začal slon napodobňovať ľudskú reč pravdepodobne preto, že sa cítil osamelý.
Podľa vedcov začal slon napodobňovať ľudskú reč preto, aby si získal dôveru svojich cvičiteľov. Dlhodobo ho tiež trénovali, aby dokázal poslúchnuť niekoľko príkazov, a taktiež bol intenzívne vystavovaný ľudskej reči zo strany svojich cvičiteľov, veterinárov a návštevníkov zoo.
Koshikov hlavný cvičiteľ Kim Čong-gab okrem toho pripomína, že slon bol po príchode do zoo dosť plachý, takže jeho chovatelia častokrát spali v jeho blízkosti. Podľa Kima tento kontakt pomohol Koshikovi nájsť si blízky vzťah k ľuďom.
Medzinárodný tím vedcov potvrdil to, čo zoologická záhrada Everland v meste Jongin hovorí už roky: Ich 5,5 tonový, 22-ročný ázijský slon Koshik má nezvyčajný a možno doteraz i nevídaný talent. Dokáže napodobniť päť kórejských slov tak, že si zasúva do úst chobot, čím dosahuje potrebnú moduláciu zvuku.
Uviedli to vedci v spoločnej štúdii publikovanej na internetovej stránke žurnálu Current Biology. Podľa ich názoru začal slon napodobňovať ľudskú reč pravdepodobne preto, že sa cítil osamelý.
Slon vie povedať päť slov
Koshik vie napodobniť kórejské slová "ahoj", "sadni si", "nie", "ľahni si" a "dobrý". Podľa výskumníkov však neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že Koshik týmto zvukom aj rozumie.
Predstavitelia zoologickej záhrady sa domnievajú, že slon dokáže napodobniť aj kórejský výraz "ešte nie", ale vedci to zatiaľ nepotvrdili.
Koshik obzvlášť vyniká v samohláskach, ktoré dokáže napodobniť so 67 percentnou zhodou. Pri spoluhláskach je zhoda iba 21 percentná, tvrdia vedci.
Taktiež uvádzajú, že najzrejmejším vedeckým dôkazom toho, že Koshik premyslene napodobňuje ľudskú reč, je skutočnosť, že zvuková frekvencia jeho slov sa zhoduje so zvukovou frekvenciou slov jeho cvičiteľov.
Ľudskú reč imituje pomocou chobota
Hlasové napodobňovanie iných živočíšnych druhov sa zistilo aj u drozdov, papagájov a škorcov. Štúdia však hovorí, že Koshikov prípad predstavuje celkom nový spôsob vytvárania zvukov, nakoľko tento slon používa na reprodukciu ľudskej reči svoj chobot.
V roku 1983 predstavitelia zoologickej záhrady v Kazachstane uviedli, že tamojší dospievajúci slon menom Batyr dokázal napodobniť ruštinu v neuveriteľnom množstve 20 fráz vrátane "Batyr je dobrý". Svoje vyhlásenie však nepodložili žiadnou vedeckou štúdiou.
Výskumníci sú presvedčení, že Koshik sa naučil reprodukovať slová z túžby zblížiť sa so svojimi cvičiteľmi po tom, čo ho ako päťročného oddelili od dvoch ďalších slonov.
Koshik sa stal hviezdou pre juhokórejských priaznivcov zvierat a deti v roku 2006, keď zoologická záhrada vyhlásila, že tento slon dokáže napodobňovať slová. Stalo sa tak dva roky po tom, čo si tento úkaz všimli jeho cvičitelia.
Jeho rastúca sláva podnietila rakúsku biologičku Angelu Stoegerovú-Horwathovú a nemeckého biofyzika Daniela Mietchena k tomu, aby sa v roku 2010 podujali na jeho vedecké štúdium. K výskumu sa pripojil aj juhokórejský veterinár Oh Suk-hun.
Reč sa začal učiť, lebo sa cítil osamelý
Podľa ich názoru začal slon napodobňovať ľudskú reč pravdepodobne preto, že sa cítil osamelý.
Podľa vedcov začal slon napodobňovať ľudskú reč preto, aby si získal dôveru svojich cvičiteľov. Dlhodobo ho tiež trénovali, aby dokázal poslúchnuť niekoľko príkazov, a taktiež bol intenzívne vystavovaný ľudskej reči zo strany svojich cvičiteľov, veterinárov a návštevníkov zoo.
Koshikov hlavný cvičiteľ Kim Čong-gab okrem toho pripomína, že slon bol po príchode do zoo dosť plachý, takže jeho chovatelia častokrát spali v jeho blízkosti. Podľa Kima tento kontakt pomohol Koshikovi nájsť si blízky vzťah k ľuďom.