Riziko sa zvyšuje aj s klesajúcim vzdelaním a klesajúcou kvalifikáciou.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) – Slováci zanedbávajú bezpečnosť pri práci s počítačom a internetom. Ich správanie sa v kyberpriestore možno označiť za skôr rizikové ako bezpečné. Vyplýva to z výskumumnej správy Digitálna gramotnosť na Slovensku 2013, ktorú inicioval Inštitút pre verejné otázky. V roku 2013 slovenská populácia dosiahla v indexe digitálnej bezpečnosti vyjadrenej na stupnici od 0 do 1 úroveň 0,41 bodu.
Štatistická analýza rovnako ukázala úzky vzťah medzi digitálnou gramotnosťou a rizikovosťou správania sa na internete. "Čím je digitálna gramotnosť nižšia, tým je správanie sa užívateľov rizikovejšie a naopak," uvádza sa v správe. Riziko sa zvyšuje aj s klesajúcim vzdelaním a klesajúcou kvalifikáciou. "Znamená to teda vyššiu pravdepodobnosť, že s bezpečnostnými hrozbami prídu do kontaktu starší ľudia, menej vzdelaní, dôchodcovia, nezamestnaní, manuálne pracujúci či obyvatelia menších obcí," píše sa vo výskumnej správe.
Takmer polovica oslovených ľudí ďalej priznala, že má s bezpečnostnými hrozbami osobnú skúsenosť. "Najviac z nich, 34 percent sa stretlo s rôznymi druhmi malware ako vírusy, červy trójske kone, spyware a pod.," uvádza sa vo výsledkoch výskumu. Hrozby ako pishing, spam, podvodné web stránky či hacking sa vyskytli v menšej miere. Táto skúsenosť je podľa výskumnej správy pozitívna v tom, že napríklad užívatelia, ktorí mali negatívne skúsenosti sú oveľa opatrnejší a majú tendenciu dodržiavať oveľa širšie spektrum bezpečnostných zásad.
Výskum sa uskutočnil v marci tohto roka na vzorke 1079 respondentov.
Štatistická analýza rovnako ukázala úzky vzťah medzi digitálnou gramotnosťou a rizikovosťou správania sa na internete. "Čím je digitálna gramotnosť nižšia, tým je správanie sa užívateľov rizikovejšie a naopak," uvádza sa v správe. Riziko sa zvyšuje aj s klesajúcim vzdelaním a klesajúcou kvalifikáciou. "Znamená to teda vyššiu pravdepodobnosť, že s bezpečnostnými hrozbami prídu do kontaktu starší ľudia, menej vzdelaní, dôchodcovia, nezamestnaní, manuálne pracujúci či obyvatelia menších obcí," píše sa vo výskumnej správe.
Takmer polovica oslovených ľudí ďalej priznala, že má s bezpečnostnými hrozbami osobnú skúsenosť. "Najviac z nich, 34 percent sa stretlo s rôznymi druhmi malware ako vírusy, červy trójske kone, spyware a pod.," uvádza sa vo výsledkoch výskumu. Hrozby ako pishing, spam, podvodné web stránky či hacking sa vyskytli v menšej miere. Táto skúsenosť je podľa výskumnej správy pozitívna v tom, že napríklad užívatelia, ktorí mali negatívne skúsenosti sú oveľa opatrnejší a majú tendenciu dodržiavať oveľa širšie spektrum bezpečnostných zásad.
Výskum sa uskutočnil v marci tohto roka na vzorke 1079 respondentov.