Vajcia sú kvalitnou potravinou bohatou na bielkoviny a v jedálničku Slovákov sa objavujú pomerne často.
Autor OTS
Bratislava 10. októbra (OTS) - Viac ako tretina ľudí konzumuje vajíčka aspoň každý druhý deň a takmer polovica ich zaraďuje do stravy raz až dvakrát týždenne. Až šesť z desiatich ľudí uprednostňuje pri kúpe vajcia slovenského pôvodu. „Spoločnosť BILLA predáva na pultoch svojich predajní 100 % slovenských vajec. Našim cieľom je ponúkať čo najviac tovaru od slovenských dodávateľov a so slovenským pôvodom, pokiaľ to slovenská produkcia dokáže pokryť,“ uvádza hovorkyňa BILLA Kvetoslava Kirchnerová. A ako si Slováci vajcia najradšej pripravujú? Najobľúbenejším jedlom z vajec je praženica, najradšej ju má až takmer tretina opýtaných. V prvej trojici spôsobu prípravy je omeleta a volské oko. Len zhruba 1 % ľudí si pripravuje benediktínske vajcia.
Vajcia obsahujú množstvo živín, sú zdravé a zaženú hlad. „Vajcia patria skutočne medzi zdravé potraviny, ak sú konzumované v rozumnom množstve, napr. adekvátnom ku športovej aktivite. Jedno vajce obsahuje priemerne 6-8 g bielkovín a obdobné množstvo tuku, pričom takmer žiadne sacharidy. Mojím tipom na výborné raňajky s vajíčkami je preto skúsiť vymeniť klasický chlieb alebo pečivo, za bielkovinový chlieb - tým sa bude rešpektovať pomer sacharidov, tukov a bielkovín vo vajci a zároveň sa zvýši množstvo vlákniny v strave. Jedlo bude mať aj nižší glykemický index, čo je vhodné pre náš organizmus,“ uviedol výživový poradca MUDr. Boris Bajer.
Vajíčka sa nachádzajú v nákupných košíkoch veľmi často. Pri výbere vajec dbajú spotrebitelia hlavne na čerstvosť, kvalitu a krajinu pôvodu, nasledovne prihliadajú na cenu a podmienky chovu nosníc. „Tri pätiny ľudí zvykne nakupovať vajíčka v supermarketoch, 15 % ich nakupuje v menších lokálnych potravinách a až 12 % ma prístup k domácim vajíčkam od známych,“ dodáva Michal Vyšinský z agentúry 2muse, ktorá robila prieskum o vajciach pre BILLA v prvej polovici tohto roka. „V našich predajniach si príde každý na svoje. Okrem vajec z klietkového chovu, ktorých predaj ukončíme do roku 2025, ponúkame široký sortiment vajec z podstielkového chovu, voľného výbehu, ale aj vajcia cereálne, BIO a omega. Šírkou kvalitného sortimentu chceme zákazníkom dokázať, že sa v potravinách vyznáme,“ hovorí Kvetoslava Kirchnerová.
Svetový deň vajec, ktorý pripadá na 11. októbra, chce BILLA osláviť špeciálnou akciou na vybrané druhy vajíčok, ktorá trvá celý týždeň. Rovnako poukazuje na rozdiely chovu nosníc, od ktorých vajíčka pochádzajú. Klietkový chov sa vyznačuje obmedzeným priestorom ohraničeným klietkou. V podstielkovom chove sa životný priestor sliepok zdvojnásobí, podstielka je tvorená slamou a mreže klietok sú odstránené. Podmienky vo voľnom chove, sú pre nosnice najideálnejšie. Tie majú väčší priestor a možnosť voľného výbehu. Chov v ekologickom hospodárstve sa vyznačuje voľným výbehom a navyše ekologickým krmivom.
Život nosníc Slovákom nie je ľahostajný
Až 81 % Slovákov tvrdí, že im záleží na podmienkach chovu sliepok, ktorých vajíčka neskôr v supermarketoch nakupujú. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rastúci predaj vajec z podstielkového a voľného chovu. „V posledných rokoch pociťujeme nárast záujmu zákazníkov o vajcia pochádzajúce z lepších životných podmienok nosníc. Okrem toho, že im záleží na podmienkach života, vnímajú tieto vajcia ako kvalitnejšie,“ potvrdzuje Kvetoslava Kirchnerová. Skupina REWE, do ktorej patrí aj BILLA s.r.o., sa zaviazala, že ukončí predaj vajec z klietkového chovu do roku 2025 a nahradí ich vajcami z podstielkového chovu, z voľného výbehu a biochovu.
„Okrem etických dôvodov je tento trend podstatný aj z tých zdravotných. Napríklad z hľadiska zloženia tukov vo vajíčkach, konkrétne pomer omega 3 a omega 6 mastných kyselín. Viaceré štúdie poukazujú na fakt, že čím viac sú sliepky kŕmené voľne na tráve vo výbehu, tak ich vajcia majú viac omega 3 mastných kyselín. Naopak pri sliepkach kŕmených v klietkach sa vo vajciach znižuje množstvo tzv. funkčných lipidových komponentov (omega 3 a CLA) a tým sa zhoršuje pomer omega 6 ku omega 3 mastným kyselinám z ideálneho na nevhodný,“ vysvetľuje B. Bajer.
Spotrebiteľ sa môže dozvedieť o podmienkach chovu nosníc a pôvode vajec z pečiatky na obale, ale aj na škrupine každého vajíčka. Oba údaje sa zhodujú. Prvé číslo označuje spôsob chovu (0 – ekologická poľnohospodárska výroba, 1 – chov vo voľnom výbehu, 2 – chov na podstielke, 3 – chov v klietkach) nasleduje kód krajiny, v prípade Slovenskej republiky je to SK. Posledná informácia zobrazená na obale je identifikačné číslo prevádzky.
Vajcia obsahujú množstvo živín, sú zdravé a zaženú hlad. „Vajcia patria skutočne medzi zdravé potraviny, ak sú konzumované v rozumnom množstve, napr. adekvátnom ku športovej aktivite. Jedno vajce obsahuje priemerne 6-8 g bielkovín a obdobné množstvo tuku, pričom takmer žiadne sacharidy. Mojím tipom na výborné raňajky s vajíčkami je preto skúsiť vymeniť klasický chlieb alebo pečivo, za bielkovinový chlieb - tým sa bude rešpektovať pomer sacharidov, tukov a bielkovín vo vajci a zároveň sa zvýši množstvo vlákniny v strave. Jedlo bude mať aj nižší glykemický index, čo je vhodné pre náš organizmus,“ uviedol výživový poradca MUDr. Boris Bajer.
Vajíčka sa nachádzajú v nákupných košíkoch veľmi často. Pri výbere vajec dbajú spotrebitelia hlavne na čerstvosť, kvalitu a krajinu pôvodu, nasledovne prihliadajú na cenu a podmienky chovu nosníc. „Tri pätiny ľudí zvykne nakupovať vajíčka v supermarketoch, 15 % ich nakupuje v menších lokálnych potravinách a až 12 % ma prístup k domácim vajíčkam od známych,“ dodáva Michal Vyšinský z agentúry 2muse, ktorá robila prieskum o vajciach pre BILLA v prvej polovici tohto roka. „V našich predajniach si príde každý na svoje. Okrem vajec z klietkového chovu, ktorých predaj ukončíme do roku 2025, ponúkame široký sortiment vajec z podstielkového chovu, voľného výbehu, ale aj vajcia cereálne, BIO a omega. Šírkou kvalitného sortimentu chceme zákazníkom dokázať, že sa v potravinách vyznáme,“ hovorí Kvetoslava Kirchnerová.
Svetový deň vajec, ktorý pripadá na 11. októbra, chce BILLA osláviť špeciálnou akciou na vybrané druhy vajíčok, ktorá trvá celý týždeň. Rovnako poukazuje na rozdiely chovu nosníc, od ktorých vajíčka pochádzajú. Klietkový chov sa vyznačuje obmedzeným priestorom ohraničeným klietkou. V podstielkovom chove sa životný priestor sliepok zdvojnásobí, podstielka je tvorená slamou a mreže klietok sú odstránené. Podmienky vo voľnom chove, sú pre nosnice najideálnejšie. Tie majú väčší priestor a možnosť voľného výbehu. Chov v ekologickom hospodárstve sa vyznačuje voľným výbehom a navyše ekologickým krmivom.
Život nosníc Slovákom nie je ľahostajný
Až 81 % Slovákov tvrdí, že im záleží na podmienkach chovu sliepok, ktorých vajíčka neskôr v supermarketoch nakupujú. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rastúci predaj vajec z podstielkového a voľného chovu. „V posledných rokoch pociťujeme nárast záujmu zákazníkov o vajcia pochádzajúce z lepších životných podmienok nosníc. Okrem toho, že im záleží na podmienkach života, vnímajú tieto vajcia ako kvalitnejšie,“ potvrdzuje Kvetoslava Kirchnerová. Skupina REWE, do ktorej patrí aj BILLA s.r.o., sa zaviazala, že ukončí predaj vajec z klietkového chovu do roku 2025 a nahradí ich vajcami z podstielkového chovu, z voľného výbehu a biochovu.
„Okrem etických dôvodov je tento trend podstatný aj z tých zdravotných. Napríklad z hľadiska zloženia tukov vo vajíčkach, konkrétne pomer omega 3 a omega 6 mastných kyselín. Viaceré štúdie poukazujú na fakt, že čím viac sú sliepky kŕmené voľne na tráve vo výbehu, tak ich vajcia majú viac omega 3 mastných kyselín. Naopak pri sliepkach kŕmených v klietkach sa vo vajciach znižuje množstvo tzv. funkčných lipidových komponentov (omega 3 a CLA) a tým sa zhoršuje pomer omega 6 ku omega 3 mastným kyselinám z ideálneho na nevhodný,“ vysvetľuje B. Bajer.
Spotrebiteľ sa môže dozvedieť o podmienkach chovu nosníc a pôvode vajec z pečiatky na obale, ale aj na škrupine každého vajíčka. Oba údaje sa zhodujú. Prvé číslo označuje spôsob chovu (0 – ekologická poľnohospodárska výroba, 1 – chov vo voľnom výbehu, 2 – chov na podstielke, 3 – chov v klietkach) nasleduje kód krajiny, v prípade Slovenskej republiky je to SK. Posledná informácia zobrazená na obale je identifikačné číslo prevádzky.