Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlani sa liečilo 1192 užívateľov stimulačných látok, v 96 percentách prípadov šlo o závislých na pervitíne.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) - Na Slovensku sa vlani liečilo 3106 užívateľov drog. Medziročne ich počet klesol o 147, no za posledných desať rokov vzrástol o 1050. Liečebne najviac plnili užívatelia stimulačných látok, najmä pervitínu, ukazujú dáta Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI).
Dlhodobým trendom je, že sa lieči viac mužov ako žien, pomer je 2546 ku 560. "Liečia sa najmä mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov, ktorí tvoria 22 percent z celkového počtu," povedal generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš, podľa ktorého vzrástol aj počet liečených detí do 14 rokov zo sedem na jedenásť.
Vlani sa liečilo 1192 užívateľov stimulačných látok, v 96 percentách prípadov šlo o závislých na pervitíne. Medziročne sa ich podiel veľmi nezmenil, za posledných desať rokov však ich počet vzrástol 2,2-násobne. Medziročne klesol počet liečených ľudí závislých na opiátoch o dve percentá na 760, z nich 607 užívalo heroín.
Naopak, zvýšil sa podiel užívateľov kanabisu oproti predchádzajúcemu roku o percento. Liečilo sa ich 743, z nich 713 (96 percent) užívalo marihuanu. Ich počet sa od roku 2008 zvýšil takmer 2,5-násobne.
Okrem primárnej drogy užívalo 1900 pacientov aj sekundárnu. V dlhodobom časovom horizonte sa podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu dajú vypozorovať zmeny. "Pacienti sú v priemere starší, je viac polyúzerov, menej sa pichá a užíva sa viac stimulujúcich drog," dodal.
Najviac pacientov malo trvalý pobyt v Bratislavskom, najmenej v Prešovskom kraji. "Najvyšší počet liečených je spomedzi nezamestnaných a podľa vzdelania išlo hlavne o mužov so stredným vzdelaním bez maturity a o ženy so základným ukončeným vzdelaním," priblížil Blaškovitš.
Hlavným dôvodom na vyhľadanie liečby bola vlastná iniciatíva, prípadne iniciatíva rodiny a priateľov (38,4 percenta) a súdom alebo políciou nariadená liečba (25,4 percenta). Podľa Okruhlicu dokážu pomôcť 70 až 90 percentám pacientov. „Závisí to od diagnózy a tiež od očakávania pacienta, naša dlhodobá štúdia zistila, že dve tretiny dlhodobo abstinujú a ostatným sa čiastočne upraví ich zdravotný stav, asi u 10 percent nedôjde k výraznejšiemu zlepšeniu,“ uzavrel.
Dlhodobým trendom je, že sa lieči viac mužov ako žien, pomer je 2546 ku 560. "Liečia sa najmä mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov, ktorí tvoria 22 percent z celkového počtu," povedal generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš, podľa ktorého vzrástol aj počet liečených detí do 14 rokov zo sedem na jedenásť.
Vlani sa liečilo 1192 užívateľov stimulačných látok, v 96 percentách prípadov šlo o závislých na pervitíne. Medziročne sa ich podiel veľmi nezmenil, za posledných desať rokov však ich počet vzrástol 2,2-násobne. Medziročne klesol počet liečených ľudí závislých na opiátoch o dve percentá na 760, z nich 607 užívalo heroín.
Naopak, zvýšil sa podiel užívateľov kanabisu oproti predchádzajúcemu roku o percento. Liečilo sa ich 743, z nich 713 (96 percent) užívalo marihuanu. Ich počet sa od roku 2008 zvýšil takmer 2,5-násobne.
Okrem primárnej drogy užívalo 1900 pacientov aj sekundárnu. V dlhodobom časovom horizonte sa podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu dajú vypozorovať zmeny. "Pacienti sú v priemere starší, je viac polyúzerov, menej sa pichá a užíva sa viac stimulujúcich drog," dodal.
Najviac pacientov malo trvalý pobyt v Bratislavskom, najmenej v Prešovskom kraji. "Najvyšší počet liečených je spomedzi nezamestnaných a podľa vzdelania išlo hlavne o mužov so stredným vzdelaním bez maturity a o ženy so základným ukončeným vzdelaním," priblížil Blaškovitš.
Hlavným dôvodom na vyhľadanie liečby bola vlastná iniciatíva, prípadne iniciatíva rodiny a priateľov (38,4 percenta) a súdom alebo políciou nariadená liečba (25,4 percenta). Podľa Okruhlicu dokážu pomôcť 70 až 90 percentám pacientov. „Závisí to od diagnózy a tiež od očakávania pacienta, naša dlhodobá štúdia zistila, že dve tretiny dlhodobo abstinujú a ostatným sa čiastočne upraví ich zdravotný stav, asi u 10 percent nedôjde k výraznejšiemu zlepšeniu,“ uzavrel.
