Slováci v rakúskych prihraničných obciach prežívajú Vianoce po slovensky a tvrdia, že Rakúšania majú podobné zvyky ako my. Nejaké rozdiely sa však predsa len nájdu.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Slováci v rakúskom Hainburgu trávia Vianoce po slovensky, aj keď sa zúčastňujú na miestnych podujatiach. "Na Vianoce spájame tradície vychádzajúce z rodiny mojej manželky a mojich rodičov, trocha zo západného a trocha z východného Slovenska," povedal pre TASR poslanec Mestskej rady v Hainburgu Rastislav Pavlík, podľa ktorého rakúske zvyky sa takmer nelíšia od slovenských, aj keď isté menšie rozdiely medzi nimi sú.
"Napríklad vianočné osvetlenie miestni Rakúšania vyvesia ešte pred začiatkom adventu a potom relatívne rýchlo po Vianociach ho zvesia, pričom na Slovensku býva zvykom mať osvetlenie a ozdoby ešte týždeň po Troch kráľoch," doplnil Pavlík.
Rakúšania v prihraničných obciach Slovenska aj podľa poslankyne Obecného úradu vo Wofsthale Zuzany Ondrisovej oslavujú Vianoce podobne ako my. "Majú podobné zvyky, darčeky si rozdávajú v ten istý deň ako my, tiež chodia na polnočné omše, aj keď tu, vo Wofsthale, nemáme polnočnú, ale štedrovečernú omšu o šiestej, a aj čo sa týka jedál, tak sú veľmi, veľmi podobné ako máme my, čiže tam nie je nejaký veľký rozdiel," povedala pre TASR Ondrisová. Počas sviatkov varí vo Wolfsthale tak, ako jej rodičia v Považskej Bystrici.
"Varím presne to, čo moji rodičia, na štedrovečernom stole musí byť kapor, zemiakový šalát, štedrovečerná kapustnica bez mäsa, len s hríbmi a smotanou, na Silvestra varíme kapustnicu s klobáskami, údeným mäsom a so všetkým, čo k tomu patrí," doplnila.
V rodine Trebichalských v Edelstale musia byť na štedrovečernom stole dva druhy polievok, šošovicová a kapustová, aby zachovali tradíciu rodičov obidvoch manželov. Povedal pre TASR Dalibor Trebichalský s tým, že ani v Edelstale sa zvyky rakúskych rodín v podstate neodlišujú od slovenských, aj keď tradícia Adventfenster (Adventné okno), založená na princípe adventného kalendára je niečo, čo na Slovensku zatiaľ nemá obdobu.
"Na každý deň, od prvého decembra, sa prihlási jedna domácnosť alebo miesta organizácia ako fara, škôlka, požiarnici, ktorá rozsvieti vianočne vyzdobené okno smerom do ulice a to potom svieti odo dňa určeného dátumu až do Troch kráľov," priblížila Barbora Trebichalská.
Niektorí obyvatelia, ale najmä miestne spolky, pri rozsvecovaní okien, pozvú okoloidúcich na punč. Táto tradícia, ktorej zámerom je motivovať rodičov s deťmi k zimnej prechádzke, je zaužívaná v mnohých rakúskych obciach a v Edelstale sa v posledných rokoch do nej zapájajú aj slovenské rodiny.
"Napríklad vianočné osvetlenie miestni Rakúšania vyvesia ešte pred začiatkom adventu a potom relatívne rýchlo po Vianociach ho zvesia, pričom na Slovensku býva zvykom mať osvetlenie a ozdoby ešte týždeň po Troch kráľoch," doplnil Pavlík.
Rakúšania v prihraničných obciach Slovenska aj podľa poslankyne Obecného úradu vo Wofsthale Zuzany Ondrisovej oslavujú Vianoce podobne ako my. "Majú podobné zvyky, darčeky si rozdávajú v ten istý deň ako my, tiež chodia na polnočné omše, aj keď tu, vo Wofsthale, nemáme polnočnú, ale štedrovečernú omšu o šiestej, a aj čo sa týka jedál, tak sú veľmi, veľmi podobné ako máme my, čiže tam nie je nejaký veľký rozdiel," povedala pre TASR Ondrisová. Počas sviatkov varí vo Wolfsthale tak, ako jej rodičia v Považskej Bystrici.
"Varím presne to, čo moji rodičia, na štedrovečernom stole musí byť kapor, zemiakový šalát, štedrovečerná kapustnica bez mäsa, len s hríbmi a smotanou, na Silvestra varíme kapustnicu s klobáskami, údeným mäsom a so všetkým, čo k tomu patrí," doplnila.
V rodine Trebichalských v Edelstale musia byť na štedrovečernom stole dva druhy polievok, šošovicová a kapustová, aby zachovali tradíciu rodičov obidvoch manželov. Povedal pre TASR Dalibor Trebichalský s tým, že ani v Edelstale sa zvyky rakúskych rodín v podstate neodlišujú od slovenských, aj keď tradícia Adventfenster (Adventné okno), založená na princípe adventného kalendára je niečo, čo na Slovensku zatiaľ nemá obdobu.
"Na každý deň, od prvého decembra, sa prihlási jedna domácnosť alebo miesta organizácia ako fara, škôlka, požiarnici, ktorá rozsvieti vianočne vyzdobené okno smerom do ulice a to potom svieti odo dňa určeného dátumu až do Troch kráľov," priblížila Barbora Trebichalská.
Niektorí obyvatelia, ale najmä miestne spolky, pri rozsvecovaní okien, pozvú okoloidúcich na punč. Táto tradícia, ktorej zámerom je motivovať rodičov s deťmi k zimnej prechádzke, je zaužívaná v mnohých rakúskych obciach a v Edelstale sa v posledných rokoch do nej zapájajú aj slovenské rodiny.