Peter Lorre zaujal filmárov svojou zvláštnou a veľmi tajomnou vizážou. Niekedy až zločineckou, čo ho predurčilo na postavy nebezpečných a záhadných mužov.
Autor TASR
Ružomberok/ Bratislava 26. júna (TASR) - Dvere do Hollywoodu otvorila Slovákovi Petrovi Lorremu spolupráca s Alfredom Hitchcockom, ktorý mu ponúkol jednu z hlavných postáv vo filme The Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1934). Skutočný úspech priniesol hercovi film The Maltese Falcon (Maltézsky sokol,1941) v réžii Johna Hustona. Umelca obsadili filmári aj do legendárnej oscarovej melodrámy Casablanca(1942) v réžii Michaela Curtiza, kde účinkoval po boku absolútnych hollywoodskych hviezd Humpreyho Bogarda a Ingrid Bergmanovej. V stredu 26. júna uplynie 115 rokov od narodenia slávneho ružomberského rodáka.
Ladislav (László) Löwenstein (známy pod umeleckým menom Peter Lorre) sa narodil 26. júna 1904 v Ružomberku. Pochádzal z dobre situovanej židovskej rodiny. Otec pracoval ako hlavný účtovník v miestnej textilnej továrni. Lorre študoval najskôr v Bratislave, potom vo Viedni, kde začal s herectvom a nadviazal spoluprácu s viedenským umelcom Richardom Teschnerom. Spolu pôsobili okrem Viedne aj vo Vroclave a v Zürichu. Po roku 1920 sa presunul do Berlína, kde spoznal dramatika Bertolda Brechta a účinkoval v jeho hre Happy End. V metropole Nemecka prijal umelecké meno Peter Lorre. Počas troch rokov pôsobenia v Berlíne bol Lorre považovaný za najzaujímavejšieho herca tej doby. Samotný nemecký dramatik Bertold Brecht ho označil za najväčšieho exponenta svojej tvorby.
Peter Lorre zaujal filmárov svojou zvláštnou a veľmi tajomnou vizážou. Niekedy až zločineckou, čo ho predurčilo na postavy nebezpečných a záhadných mužov. V období nemého filmu bola Lorremu ponúknutá úloha vraha vo filme režiséra Fritza Langa Eine Stadt sucht einen Mörder (Vrah medzi nami, 1931). V období nastupujúceho fašizmu sa kvôli svojmu židovskému pôvodu rozhodol presunúť do Francúzska. Najskôr žil v Paríži, neskôr pôsobil v Londýne.
Obrovská zmena v živote herca nastala práve v Londýne, kde sa zoznámil so slávnym režisérom Alfredom Hitchcockom. Filmový tvorca obsadil herca do jednej z hlavných postáv vo filme The Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1934). Nadčasový zloduch, ako Lorreho označovala kritika, si v snímke zahral opäť záporného hrdinu. Film približuje príbeh manželov, ktorí sa na dovolenke omylom dozvedia o chystanom atentáte v Londýne a aby ich vrah donútil mlčať, unesie im dcérku.
Režisér Hitchcock netušil, že Lorre neovláda angličtinu tak dobre, ako bolo treba. Peter Lorre hovoril plynule maďarsky, slovensky a nemecky. Prevažnú časť anglických textov vo filme sa tak musel učiť foneticky.
Plodná spolupráca s majstrom hororu Hitchcockom otvorila Lorremu dvere do amerických filmových štúdií spoločnosti Warner Brothers Pictures. Spolu s ním odišli za kariérou do Hollywoodu aj jeho priatelia režisér Fritz Lang a dramatik Bertold Brecht. O rok neskôr nakrútil Lorre film Mad Love (1935) v réžii Karal Freunda. Dej snímky opäť doslova stál a padal na hereckom výkone Petra Lorra. V roku 1936 prijal herec rolu v mysterióznom thilleri Secret Agent (Tajný agent) opäť v réžii Alfreda Hitchcocka. Popularitu zabezpečila umelcovi aj osemdielna séria príbehov Mr. Motto, prvou z nich bola snímka Normana Fostera Think Fast, Mr. Moto (1937). Divákov séria zaujala natoľko, že sa dožadovali ďalších pokračovaní.
Skutočný úspech priniesol Lorremu film The Maltese Falcon (Maltézsky sokol,1941) v réžii Johna Hustona. V snímke sa objavil v postave Joela Caira spolu s vynikajúcim hollywoodskym hercom Sydneym Greenstreetom. Ďalším top filmom Petra Lorra bola oscarová melodráma Casablanca (1942) s Humpreyom Bogartom a Ingrid Bergmanovou v hlavných úlohách. Film získal štyroch Oscarov.
Občanom USA sa stal Peter Lorre v roku 1941. O sedem rokov neskôr vyzval Bertold Brecht svojho priateľa, aby sa k nemu pripojil pri vytváraní nového divadla v Nemecku. Po druhej svetovej vojne sa Lorre vrátil do Európy, kde nielen filmoval, ale pracoval aj pre rozhlas a televíziu.
Po roku 1946 filmové publikum ocenilo mysterióznu snímku Black Angel (Čierny anjel) v réžii Roya Williama Neilla, kde si Lorre zahral postavu Marka, majiteľa pochybného nočného klubu.
Rolu zloducha stelesnil aj v nostalgickej filmovej spomienke na neskoršiu tvorbu Edgara Allana Poea. Film uznávaného zakladateľa hororového žánru premietali v kinách pod titulkom Tales of Terror (Historky hrôzy, 1962).
Umelec bol trikrát ženatý. Z tretieho manželstva sa mu narodila v roku 1953 dcéra Catherine. Život nezabudnuteľného herca bol sprevádzaný nielen slávou, ale aj depresiami a užívaním drog.
Peter Lorre zomrel v Kalifornii 23. marca 1964 vo veku 59 rokov. Slovenský rodák je pochovaný na slávnom cintoríne umeleckých osobností v Hollywoode.
Ladislav (László) Löwenstein (známy pod umeleckým menom Peter Lorre) sa narodil 26. júna 1904 v Ružomberku. Pochádzal z dobre situovanej židovskej rodiny. Otec pracoval ako hlavný účtovník v miestnej textilnej továrni. Lorre študoval najskôr v Bratislave, potom vo Viedni, kde začal s herectvom a nadviazal spoluprácu s viedenským umelcom Richardom Teschnerom. Spolu pôsobili okrem Viedne aj vo Vroclave a v Zürichu. Po roku 1920 sa presunul do Berlína, kde spoznal dramatika Bertolda Brechta a účinkoval v jeho hre Happy End. V metropole Nemecka prijal umelecké meno Peter Lorre. Počas troch rokov pôsobenia v Berlíne bol Lorre považovaný za najzaujímavejšieho herca tej doby. Samotný nemecký dramatik Bertold Brecht ho označil za najväčšieho exponenta svojej tvorby.
Peter Lorre zaujal filmárov svojou zvláštnou a veľmi tajomnou vizážou. Niekedy až zločineckou, čo ho predurčilo na postavy nebezpečných a záhadných mužov. V období nemého filmu bola Lorremu ponúknutá úloha vraha vo filme režiséra Fritza Langa Eine Stadt sucht einen Mörder (Vrah medzi nami, 1931). V období nastupujúceho fašizmu sa kvôli svojmu židovskému pôvodu rozhodol presunúť do Francúzska. Najskôr žil v Paríži, neskôr pôsobil v Londýne.
Obrovská zmena v živote herca nastala práve v Londýne, kde sa zoznámil so slávnym režisérom Alfredom Hitchcockom. Filmový tvorca obsadil herca do jednej z hlavných postáv vo filme The Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1934). Nadčasový zloduch, ako Lorreho označovala kritika, si v snímke zahral opäť záporného hrdinu. Film približuje príbeh manželov, ktorí sa na dovolenke omylom dozvedia o chystanom atentáte v Londýne a aby ich vrah donútil mlčať, unesie im dcérku.
Režisér Hitchcock netušil, že Lorre neovláda angličtinu tak dobre, ako bolo treba. Peter Lorre hovoril plynule maďarsky, slovensky a nemecky. Prevažnú časť anglických textov vo filme sa tak musel učiť foneticky.
Plodná spolupráca s majstrom hororu Hitchcockom otvorila Lorremu dvere do amerických filmových štúdií spoločnosti Warner Brothers Pictures. Spolu s ním odišli za kariérou do Hollywoodu aj jeho priatelia režisér Fritz Lang a dramatik Bertold Brecht. O rok neskôr nakrútil Lorre film Mad Love (1935) v réžii Karal Freunda. Dej snímky opäť doslova stál a padal na hereckom výkone Petra Lorra. V roku 1936 prijal herec rolu v mysterióznom thilleri Secret Agent (Tajný agent) opäť v réžii Alfreda Hitchcocka. Popularitu zabezpečila umelcovi aj osemdielna séria príbehov Mr. Motto, prvou z nich bola snímka Normana Fostera Think Fast, Mr. Moto (1937). Divákov séria zaujala natoľko, že sa dožadovali ďalších pokračovaní.
Skutočný úspech priniesol Lorremu film The Maltese Falcon (Maltézsky sokol,1941) v réžii Johna Hustona. V snímke sa objavil v postave Joela Caira spolu s vynikajúcim hollywoodskym hercom Sydneym Greenstreetom. Ďalším top filmom Petra Lorra bola oscarová melodráma Casablanca (1942) s Humpreyom Bogartom a Ingrid Bergmanovou v hlavných úlohách. Film získal štyroch Oscarov.
Občanom USA sa stal Peter Lorre v roku 1941. O sedem rokov neskôr vyzval Bertold Brecht svojho priateľa, aby sa k nemu pripojil pri vytváraní nového divadla v Nemecku. Po druhej svetovej vojne sa Lorre vrátil do Európy, kde nielen filmoval, ale pracoval aj pre rozhlas a televíziu.
Po roku 1946 filmové publikum ocenilo mysterióznu snímku Black Angel (Čierny anjel) v réžii Roya Williama Neilla, kde si Lorre zahral postavu Marka, majiteľa pochybného nočného klubu.
Rolu zloducha stelesnil aj v nostalgickej filmovej spomienke na neskoršiu tvorbu Edgara Allana Poea. Film uznávaného zakladateľa hororového žánru premietali v kinách pod titulkom Tales of Terror (Historky hrôzy, 1962).
Umelec bol trikrát ženatý. Z tretieho manželstva sa mu narodila v roku 1953 dcéra Catherine. Život nezabudnuteľného herca bol sprevádzaný nielen slávou, ale aj depresiami a užívaním drog.
Peter Lorre zomrel v Kalifornii 23. marca 1964 vo veku 59 rokov. Slovenský rodák je pochovaný na slávnom cintoríne umeleckých osobností v Hollywoode.