Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozrime sa slovenčine na zúbky.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Keď človek špekuluje nad tým, či je správnejšie napísať vybraný, alebo vybratý, napadnú mu azda ako prvé „vybrané slová“ a dilema je vyriešená. Ale čo, ak je to dvojtvar...? Veď čo napríklad s takými slivkovými knedľami, čerstvo vybratými z hrnca, alebo s bielizňou, vybratou z práčky? Vybrané knedle a vybraná bielizeň nejdú veľmi na jazyk.
Obe formy trpného príčastia od slovesa vybrať sú správne, je to rovnocenný dvojtvar. Okrem prípon –ný a –tý tvoríme trpné príčastia ešte príponou –ený, ale tá sa týka len nepravidelných slovies jesť a ísť a pravidelných slovies vzorov niesť a robiť.
Dvojtvary s príponami –ný aj –tý vznikajú často práve pri predponových slovesách. V prípade vzoru brať sa to týka všetkých predponových slovies (okrem odvodenín od slovesa orať: poorať, vyorať, zaorať, rozorať...).
Teoreticky sú teda oba tvary rovnocenné, použitie v praxi však môže vykazovať istú disproporciu. V našom prípade sa častejšie používa tvar vybraný: v Slovenskom národnom korpuse sa vyskytuje päťkrát častejšie ako tvar vybratý. Novinári by zároveň vedeli prstom ukázať na viacerých jazykových korektorov, ktorí všetko vybraté škrtajú ako nespisovné.
Ak sme im teraz aj zobrali vietor z plachát, ostáva ešte otázka významovej (ne)rovnocennosti. V niektorých prípadoch dvojtvarov trpných príčastí zakončených na –ný alebo –tý je zrejmé, že tvary s príponou –ný sa častejšie používajú v odbornom štýle, kým tvary s príponou –tý sú živšie (nahraný/ nahratý; upchaný/ upchatý). Pri slovese vybrať to celkom neplatí. Možno však uvažovať napríklad o tom, že tomu, čo je „vybrané“, predchádzal výber, a tomu, čo je „vybraté“, predchádzalo vyberanie. A tam už významový odtienok cítiť. Ak idú k tabuli vybraní žiaci, prešli výberom na základe svojich schopností alebo iných kritérií; ak tam idú vybratí žiaci, vyberanie bolo pravdepodobne náhodné.
A tak môžeme napísať napríklad, že sa myslia celé mušle, nielen vybratý vnútrajšok, alebo že riaditeľ bol vybraný z piatich kandidátov. Zároveň však zakaždým ostáva v hre aj druhá možnosť a pomýliť sa prakticky nemožno, lebo konkrétna voľba závisí najmä od subjektívneho štylistického citu.
Obe formy trpného príčastia od slovesa vybrať sú správne, je to rovnocenný dvojtvar. Okrem prípon –ný a –tý tvoríme trpné príčastia ešte príponou –ený, ale tá sa týka len nepravidelných slovies jesť a ísť a pravidelných slovies vzorov niesť a robiť.
Dvojtvary s príponami –ný aj –tý vznikajú často práve pri predponových slovesách. V prípade vzoru brať sa to týka všetkých predponových slovies (okrem odvodenín od slovesa orať: poorať, vyorať, zaorať, rozorať...).
Teoreticky sú teda oba tvary rovnocenné, použitie v praxi však môže vykazovať istú disproporciu. V našom prípade sa častejšie používa tvar vybraný: v Slovenskom národnom korpuse sa vyskytuje päťkrát častejšie ako tvar vybratý. Novinári by zároveň vedeli prstom ukázať na viacerých jazykových korektorov, ktorí všetko vybraté škrtajú ako nespisovné.
Ak sme im teraz aj zobrali vietor z plachát, ostáva ešte otázka významovej (ne)rovnocennosti. V niektorých prípadoch dvojtvarov trpných príčastí zakončených na –ný alebo –tý je zrejmé, že tvary s príponou –ný sa častejšie používajú v odbornom štýle, kým tvary s príponou –tý sú živšie (nahraný/ nahratý; upchaný/ upchatý). Pri slovese vybrať to celkom neplatí. Možno však uvažovať napríklad o tom, že tomu, čo je „vybrané“, predchádzal výber, a tomu, čo je „vybraté“, predchádzalo vyberanie. A tam už významový odtienok cítiť. Ak idú k tabuli vybraní žiaci, prešli výberom na základe svojich schopností alebo iných kritérií; ak tam idú vybratí žiaci, vyberanie bolo pravdepodobne náhodné.
A tak môžeme napísať napríklad, že sa myslia celé mušle, nielen vybratý vnútrajšok, alebo že riaditeľ bol vybraný z piatich kandidátov. Zároveň však zakaždým ostáva v hre aj druhá možnosť a pomýliť sa prakticky nemožno, lebo konkrétna voľba závisí najmä od subjektívneho štylistického citu.
