Bratislava 3. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K tým najvýznamnejším patrí národný buditeľ, politik, jazykovedec a novinár Ľudovít Štúr.

Bol kodifikátorom spisovnej slovenčiny, zakladateľom Slovenských národných novín a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v septembri 1848 vo Viedni, ktorá bola prvým národnopolitickým orgánom Slovákov.

Ľudovít Štúr sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci v učiteľskej rodine. Študoval v Győri a v Bratislave na Evanjelickom lýceu. Zúčastňoval sa na práci v Spoločnosti česko-slovenskej, ktorej hlavnými cieľmi bolo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny Slovanov.

V septembri 1834 začal prednášať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde neskôr na katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednášal dejepis všeslovanskej literatúry. V roku 1837 založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej. Po absolvovaní vysokoškolských štúdií v Halle na lýceu pracoval ako zástupca profesora Juraja Palkoviča, stal sa spoluredaktorom literárneho časopisu Tatranka.

V roku 1843 začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny (základom sa mala stať stredoslovenčina).

Dňa 17. júla 1843 navštívili s touto požiadavkou Jána Hollého na Dobrej Vode a získali jeho požehnanie. V augusta 1845 začali vychádzať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Následne v roku 1846 vyšli Štúrovi dve zásadné diela: Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej.

V rokoch 1847 - 1848 sa stal Štúr poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Patril medzi zanietených členov snemovne. Predniesol v ňom napríklad požiadavku na reformu súdnictva a školstva, zdôrazňoval slobodu slova a žiadal o ponechanie materinskej reči ako vyučovacieho jazyka na ľudových školách.

Dňa 11. mája 1848 sa v Liptovskom Mikuláši konalo zhromaždenie, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa, ktorých bol Štúr spolutvorcom. Bol účastníkom a organizátorom revolučných aktivít v rokoch 1848 - 1849.

Po revolúcii bol pod policajným dohľadom a v ústraní napísal diela Slovanstvo a svet budúcnosti, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských, Spevy a piesne.

Pred Vianocami 1855 sa Ľudovít Štúr nešťastne postrelil na poľovačke. Na následky zranenia 12. januára 1856 zomrel v Modre.