Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848 - 1849.
Autor TASR
Beckov/Bratislava 4. júla (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Patril k nim aj organizátor národného hnutia, spisovateľ, vydavateľ a teológ Jozef Miloslav Hurban, ktorý sa popri Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi zapísal do dejín ako spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny.
Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove do rodiny evanjelického farára. Študoval na nižšej strednej škole v Trenčíne a v rokoch 1830 - 1840 bol poslucháčom teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Najskôr pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, kde tiež inicioval divadelné predstavenia, zakladal spolky miernosti a nedeľné školy. Od roku 1842 začal vydávať almanach Nitra a o rok neskôr sa stal farárom v Hlbokom.
Práve na Hurbanovej fare sa v júli 1843 uskutočnili diskusie, na ktorých spolu so Štúrom a Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka Slovákov. Štúrovskú slovenčinu uplatnil v roku 1844 v druhom ročníku almanachu Nitra a v tom istom roku sa stal zakladateľom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku Tatrín. O dva roky neskôr začal vydávať literárne periodikum Slovenské pohľady.
Horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848 - 1849. Keď sa v Brezovej pod Bradlom konalo v apríli 1848 národnorevolučné zhromaždenie, boli na ňom prezentované Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, pod ktoré sa podpísal aj Hurban. V septembri 1848 sa stal predsedom prvého slovenského národného reprezentačného politického orgánu - Slovenskej národnej rady.
V roku 1860 získal doktorát z teológie na univerzite v Lipsku a potom sa venoval kňazskej službe. Spolupodieľal sa na tvorbe Memoranda národa slovenského, spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej.
Medzi jeho najznámejšie literárne diela patria novely Olejkár, Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov, štúdia Slovensko a jeho život literárny. Významný je štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr - Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.
Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove do rodiny evanjelického farára. Študoval na nižšej strednej škole v Trenčíne a v rokoch 1830 - 1840 bol poslucháčom teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Najskôr pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, kde tiež inicioval divadelné predstavenia, zakladal spolky miernosti a nedeľné školy. Od roku 1842 začal vydávať almanach Nitra a o rok neskôr sa stal farárom v Hlbokom.
Práve na Hurbanovej fare sa v júli 1843 uskutočnili diskusie, na ktorých spolu so Štúrom a Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka Slovákov. Štúrovskú slovenčinu uplatnil v roku 1844 v druhom ročníku almanachu Nitra a v tom istom roku sa stal zakladateľom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku Tatrín. O dva roky neskôr začal vydávať literárne periodikum Slovenské pohľady.
Horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848 - 1849. Keď sa v Brezovej pod Bradlom konalo v apríli 1848 národnorevolučné zhromaždenie, boli na ňom prezentované Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, pod ktoré sa podpísal aj Hurban. V septembri 1848 sa stal predsedom prvého slovenského národného reprezentačného politického orgánu - Slovenskej národnej rady.
V roku 1860 získal doktorát z teológie na univerzite v Lipsku a potom sa venoval kňazskej službe. Spolupodieľal sa na tvorbe Memoranda národa slovenského, spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej.
Medzi jeho najznámejšie literárne diela patria novely Olejkár, Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov, štúdia Slovensko a jeho život literárny. Významný je štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr - Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.
