Radlinský sa venoval aj zakladaniu spolkov striezlivosti, zakladaniu nedeľných škôl, viedol ľudí k potrebe čítania, zriaďoval tiež knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky.
Autor TASR
Dolný Kubín/Bratislava 6. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Radí sa k nim aj národný buditeľ, jazykovedec, redaktor a vydavateľ Andrej Radlinský.
Narodil 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne v rodine richtára. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne následne v Trnave v Oláhovom seminári. Po filozofických štúdiách sa vzdelával na Katolíckej teológii na univerzite vo Viedni. Zároveň sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. Doktorát získal na univerzite v Pešti, kde bol v roku 1841 vysvätený za kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach, Banskej Štiavnici a Kútoch.
Andrej Radlinský úzko spolupracoval s poprednými osobnosťami slovenského národno-obrodeneckého hnutia. K jeho najbližším spolupracovníkom patrili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Adolf Dobrianský a mnohých ďalších. Za svoju činnosť bol v roku 1848 vyhlásený za "pansláva" a prenasledovaný, čo bolo dôvodom jeho úteku do Viedne.
Jazykovedec vydal počas svojho života vyše 40 kníh a spolupracoval, dokonca bol i priamo vydavateľom množstva novín a časopisov. Nebola mu ľahostajná ani výchova mládeže a rozvoj vzdelanosti. Po Priateľovi školy a literatúry, ktorý začal vychádzať v roku 1859, vydal v roku 1861 letopis Tatran s pestrým pedagogickým, vedeckým, zábavným i politickým obsahom.
Dielo pod názvom Školník vydal v roku 1871. Obsahovalo informácie z oblasti astronómie, zemepisu, fyziky, prírodopisu, poľnohospodárstva, ovocinárstvo, včelárstva, hodvábnictva a nechýbala v ňom ani náuka o právach a povinnostiach občianskych pre katolícke elementárne školy.
Radlinský sa venoval aj zakladaniu spolkov striezlivosti, zakladaniu nedeľných škôl, viedol ľudí k potrebe čítania, zriaďoval tiež knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky, pričinil sa o založenie prvého stáleho slovenského ochotníckeho divadla v Banskej Štiavnici.
Národný buditeľ Andrej Radlinský zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.
Narodil 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne v rodine richtára. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne následne v Trnave v Oláhovom seminári. Po filozofických štúdiách sa vzdelával na Katolíckej teológii na univerzite vo Viedni. Zároveň sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. Doktorát získal na univerzite v Pešti, kde bol v roku 1841 vysvätený za kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach, Banskej Štiavnici a Kútoch.
Andrej Radlinský úzko spolupracoval s poprednými osobnosťami slovenského národno-obrodeneckého hnutia. K jeho najbližším spolupracovníkom patrili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Daniel Lichard, Ján Palárik, Jozef Karol Viktorin, Adolf Dobrianský a mnohých ďalších. Za svoju činnosť bol v roku 1848 vyhlásený za "pansláva" a prenasledovaný, čo bolo dôvodom jeho úteku do Viedne.
Jazykovedec vydal počas svojho života vyše 40 kníh a spolupracoval, dokonca bol i priamo vydavateľom množstva novín a časopisov. Nebola mu ľahostajná ani výchova mládeže a rozvoj vzdelanosti. Po Priateľovi školy a literatúry, ktorý začal vychádzať v roku 1859, vydal v roku 1861 letopis Tatran s pestrým pedagogickým, vedeckým, zábavným i politickým obsahom.
Dielo pod názvom Školník vydal v roku 1871. Obsahovalo informácie z oblasti astronómie, zemepisu, fyziky, prírodopisu, poľnohospodárstva, ovocinárstvo, včelárstva, hodvábnictva a nechýbala v ňom ani náuka o právach a povinnostiach občianskych pre katolícke elementárne školy.
Radlinský sa venoval aj zakladaniu spolkov striezlivosti, zakladaniu nedeľných škôl, viedol ľudí k potrebe čítania, zriaďoval tiež knižnice, čitateľské a iné vzdelávacie spolky, pričinil sa o založenie prvého stáleho slovenského ochotníckeho divadla v Banskej Štiavnici.
Národný buditeľ Andrej Radlinský zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.