Liptovský Mikluláš/Bratislava 8. júla (TASR) – TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K najvýznamnejším sa radí národný buditeľ, šíriteľ slovenského jazyka, básnik búrlivák Janko Kráľ.

Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine.

Na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a štúdium dokončil externe. Pri tejto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská, ktorá vyšla v časopise Orol tatranský v roku 1847 a je považovaná za prvú báseň v štúrovskej slovenčine.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka "divný" Janko. Zapojil sa do marcových revolučných udalostí v roku 1848. V Honte burcoval ľud proti vrchnosti, zvestujúc im sociálnu a národnú slobodu. Jeho osobná účasť v revolúcii sa odrazila napríklad v básňach Šahy a Jarná pieseň.

Básne a balady Jarná pieseň, Krajinská pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Orol vták a mnohé iné z neho urobili veľkého básnika slovenského romantizmu.

Po revolúcii pôsobil ako vládny komisár v Balážskych Ďarmotách a v štátnej správe na rôznych miestach. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 ho uhorská správa zo štátnych služieb prepustila. Pôsobil v advokátskych kanceláriách v Modrom Kameni, Lučenci, v Čadci.

Janko Kráľ zomrel 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach vo veku 54 rokov.