Bratislava 12. apríla (TASR) - Slovenský herec František Dibarbora bol významnou osobnosťou divadelnej, rozhlasovej, filmovej a televíznej tvorby. Počas svojej kariéry stvárnil desiatky komických i dramatických postáv, ktoré majstrovsky charakterovo dotváral. Bol však aj vynikajúcim športovcom.

František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave ako najmladšie z ôsmich detí do rodiny s talianskymi koreňmi. Okrem knižiek bol jeho veľkou záľubou futbal a hokej. Pre kariéru herca sa rozhodol v roku 1934, keď ho prijali na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. Po jej ukončení v roku 1938 nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND).

Na doskách SND vytvoril viac než 200 rôznorodých hereckých kreácií. Zažiaril najmä v inscenáciách Bratia Karamazovci, Revízor, Jožko Púčik a jeho kariéra, Inkognito, Veselé panie z Windsoru a Kým kohút nezaspieva. Pre nezhody s režisérmi odišiel na operetné javisko, kde bol obsadzovaný do diel Franza Lehára, Emmericha Kálmana i Gejzu Dusíka.

Spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladal bratislavské divadlo Nová scéna.

Do SND sa opätovne vrátil v roku 1951. K nezabudnuteľným javiskovým rolám Františka Dibarboru patrila napríklad aj postava Gejzu Galibu v Žobráckych dobrodružstvách, postava liftboja v Sóle pre bicie (hodiny) od Osvalda Zahradníka či kreácia v satirickej komédii bulharského dramatika Jordana Radičkova Pokus o lietanie.

Pred kamerou exceloval vo viacerých klenotoch slovenskej kinematografie. Medzi jeho prvé herecké príležitosti patrili filmy Varúj...! Paľa Bielika a Martina Friča (1946) a Vlčie diery v réžii Paľa Bielika (1948). Svoj komediálny talent predstavil vo filme Dovolená s Andělem (Bořivoj Zeman, 1952) a predovšetkým v Bielikovej snímke V piatok, trinásteho... či vo veselohre Skalní v ofsajde (Ján Lacko, 1960). Ďalej hral Dibarbora vo filmoch Posledná bosorka, Zemianska česť, Jánošík, Majster kat alebo Smrť šitá na mieru. Televíznu filmografiu Františka Dibarboru tvoria známe snímky, ako Sám vojak v poli, Portrét Doriana Graya, Bačova žena, Louis Pasteur či seriál Safari.

V rozhlase sa umelec stal známym a obľúbeným vďaka svojmu charakteristickému hlasu a humoru. Účinkoval tiež v legendárnom bratislavskom Tatra kabarete. Pôsobil tiež ako pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).

V roku 1986 získal titul zaslúžilý umelec a bol držiteľom Národnej filmovej ceny za herecký výkon v diele Vlčie diery. V roku 2002 vyšiel v edícii Veľké osobnosti slovenského divadla zborník, venovaný tomuto hercovi noblesy, komédie i tragiky.

František Dibarbora zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave.