Počas výskumu sa tam okrem pyramíd podarilo objaviť aj ďalšie nálezy. Dominovala medzi nimi predovšetkým keramika.
Autor TASR
Nitra 15. januára (TASR) – Vedci z Archeologického ústavu v Nitre skúmali uprostred dažďového pralesa v Guatemale pozostatky mayskej civilizácie. Ich výskum sa sústredil na lokalitu Uaxactún, kde boli odkryté mayské pamiatky predklasického obdobia. Podľa archeológa Matúša Mela ide o nálezy, ktoré je možné datovať do 4. až 2. storočia pred naším letopočtom.
„Výskumná sezóna v roku 2006 bola zameraná na skupiny pyramidálnych stavieb. V rámci nich sme skúmali objekt nazvaný tiburon, ktorý je v tejto lokalite momentálne najväčšou stavbou, so základňou 120 krát 120 metrov,“ vysvetlil Melo.
Slovenskí vedci sa sústredili predovšetkým na výskum architektúry tejto monumentálnej mayskej pyramídy. Podarilo sa im objaviť a definovať tvar jej prvého stupňa. „Veľkým úspechom bolo zachytenie fasády tejto budovy, ktorá mala neočakávaný tvar. Predpokladali sme, že niekde na nej dôjde k ohybu, ktorý zmení jej tvar, ale prekvapivo sme odkryli 12 metrov úplne rovnej fasády, čo je pre mayské stavby pomerne netradičné,“ uviedol Melo.
Počas výskumu, ktorý prebiehal pod vedením Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, sa tam okrem pyramíd podarilo objaviť aj ďalšie nálezy. Dominovala medzi nimi predovšetkým keramika.
„Vzhľadom na vápnité zloženie pôdy sme našli pomerne málo organických nálezov v podobe uhlíkov alebo zvieracích kostí, ktoré sa v podmienkach pralesa rýchlo rozkladajú. Ale zato sa nám podarilo objaviť veľa rôznych kamenných predmetov, pretože Mayovia v tom období ešte kov nevyužívali. Šlo o rôzne pracovné nástroje, ale i hroty kopijí vyrobené z obsidiánu a pazúrika,“ povedal Melo.
„Výskumná sezóna v roku 2006 bola zameraná na skupiny pyramidálnych stavieb. V rámci nich sme skúmali objekt nazvaný tiburon, ktorý je v tejto lokalite momentálne najväčšou stavbou, so základňou 120 krát 120 metrov,“ vysvetlil Melo.
Slovenskí vedci sa sústredili predovšetkým na výskum architektúry tejto monumentálnej mayskej pyramídy. Podarilo sa im objaviť a definovať tvar jej prvého stupňa. „Veľkým úspechom bolo zachytenie fasády tejto budovy, ktorá mala neočakávaný tvar. Predpokladali sme, že niekde na nej dôjde k ohybu, ktorý zmení jej tvar, ale prekvapivo sme odkryli 12 metrov úplne rovnej fasády, čo je pre mayské stavby pomerne netradičné,“ uviedol Melo.
Počas výskumu, ktorý prebiehal pod vedením Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, sa tam okrem pyramíd podarilo objaviť aj ďalšie nálezy. Dominovala medzi nimi predovšetkým keramika.
„Vzhľadom na vápnité zloženie pôdy sme našli pomerne málo organických nálezov v podobe uhlíkov alebo zvieracích kostí, ktoré sa v podmienkach pralesa rýchlo rozkladajú. Ale zato sa nám podarilo objaviť veľa rôznych kamenných predmetov, pretože Mayovia v tom období ešte kov nevyužívali. Šlo o rôzne pracovné nástroje, ale i hroty kopijí vyrobené z obsidiánu a pazúrika,“ povedal Melo.