Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pieseň bola reakciou proti maďarizácii a odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) - Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Bratislavy do Levoče pred 170 rokmi dňa 5. marca 1844 vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskôr slovenskou štátnou hymnou.
Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom textu bol spisovateľ a básnik Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844.
Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov. V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň takto:
Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané
Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožgau.
Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom Dobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.
Janko Matúška ju napísal na nápev ľudovej piesne "Kopala studienku". Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri.
Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu "zastavme ich bratia".
Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom textu bol spisovateľ a básnik Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov. Stalo sa tak na protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu. Toto rozhodnutie prijal konvent vo februári 1844.
Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov, odišlo z Bratislavy len 18 študentov. V Levoči sa ich na štúdium prihlásilo 13. Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň takto:
Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané
Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožgau.
Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom Dobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.
Janko Matúška ju napísal na nápev ľudovej piesne "Kopala studienku". Pôvodne mala šesť strof, neskôr bola upravená a skrátená na štyri.
Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu "zastavme ich bratia".
Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.
