Slovensko by podľa Inštitútu pre verejné otázky malo zaktualizovať zákony v prospech väčšej ochrany novinárov v online prostredí či posilniť nezávislosť súdnictva vo vzťahu k médiám.
Autor TASR
Bratislava 17. júla (TASR) - Slovensko má dynamický a necenzurovaný internetový trh, na druhej strane má však medzery v legislatívnom a regulačnom rámci. Vyplýva to zo štúdie Sloboda internetu 2014, na ktorej pracovalo viacero nezávislých inštitúcií z krajín V4. Výsledky projektu dnes na tlačovej konferencii v Bratislave odprezentovali zástupcovia Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
"V štúdii sa Slovensku vyčíta, že proces dohľadu zo strany bezpečnostných zložiek nad internetovým obsahom je slabo kontrolovaný, čo sa napokon prejavilo tým, že niektorí novinári boli odpočúvaní a mali sledované emaily," uviedol za IVO vedúci slovenského výskumného tímu Miroslav Kollár, ktorý je momentálne primátorom Hlohovca. Slovensko však zase spomedzi krajín V4 vyniká kvalitnejším zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
"V analýze slobody internetu sme sa umiestnili na druhom mieste za Českou republikou, skončili sme však pred Poľskom a Maďarskom," uviedol Kollár.
Výskum sa zameral na štyri hlavné oblasti, a to sloboda prejavu, Veľký brat (tajný policajný dohľad, regulácia a vplyv štátu), právne prostredie (autorské práva, priehľadnosť právnych konaní a odvolávacích mechanizmov) a otvorené vládnutie (transparentnosť a zverejňovanie pôsobenia a rozhodnutí vlády).
Česká republika vynikla v oblasti slobody prejavu a "Veľkého brata", Slovensko v oblasti legislatívneho prostredia. Spolu s Maďarskom Slovensko predbehlo Poľsko a Českú republiku v oblasti otvoreného vládnutia. "Pomohlo nám zverejňovanie zmlúv na internete," konštatoval Kollár. Vo zverejňovaní zmlúv by však Slovensko vedelo byť podľa neho ešte lepšie, ak by obsahovali väčšie podrobnosti pri cenových a rozpočtových podmienkach.
IVO na tlačovej konferencii vyčítalo najmä vzťah slovenských súdov k médiám. Majú podľa neho tendenciu často sa prikláňať na stranu sťažovateľov z prostredia politických elít.
Úroveň slobody internetu je podľa výskumu v krajinách V4 vysoká, v každej z nich je však priestor na zlepšenie. Slovensko by podľa IVO malo zaktualizovať zákony v prospech väčšej ochrany novinárov v online prostredí či posilniť nezávislosť súdnictva vo vzťahu k médiám.
Výsledky výskumu vznikli na základe bodového hodnotenia. Najlepšie umiestnená Česká republika získala dohromady 37 bodov, Slovensko 33, Poľsko 30 a Maďarsko 28. Podrobnosti možno nájsť na oficiálnej stránke IVO či na stránke www.internetfreedomvisegrad.org.
Na štúdii spolupracoval slovenský Inštitút pre verejné otázky (IVO), česká Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO), poľský Inštitút pre verejné otázky - Institute of Public Affairs (IPA) v Poľsku a Maďarsko zastupovalo viacero nezávislých inštitúcií, napríklad School of Public Policy na Central European University.
"V štúdii sa Slovensku vyčíta, že proces dohľadu zo strany bezpečnostných zložiek nad internetovým obsahom je slabo kontrolovaný, čo sa napokon prejavilo tým, že niektorí novinári boli odpočúvaní a mali sledované emaily," uviedol za IVO vedúci slovenského výskumného tímu Miroslav Kollár, ktorý je momentálne primátorom Hlohovca. Slovensko však zase spomedzi krajín V4 vyniká kvalitnejším zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
Slovensko je druhé v slobode internetu v rámci V4
"V analýze slobody internetu sme sa umiestnili na druhom mieste za Českou republikou, skončili sme však pred Poľskom a Maďarskom," uviedol Kollár.
Výskum sa zameral na štyri hlavné oblasti, a to sloboda prejavu, Veľký brat (tajný policajný dohľad, regulácia a vplyv štátu), právne prostredie (autorské práva, priehľadnosť právnych konaní a odvolávacích mechanizmov) a otvorené vládnutie (transparentnosť a zverejňovanie pôsobenia a rozhodnutí vlády).
M. Kollár: Článkov s otvorenou diskusiou bude na internete ubúdať
Česká republika vynikla v oblasti slobody prejavu a "Veľkého brata", Slovensko v oblasti legislatívneho prostredia. Spolu s Maďarskom Slovensko predbehlo Poľsko a Českú republiku v oblasti otvoreného vládnutia. "Pomohlo nám zverejňovanie zmlúv na internete," konštatoval Kollár. Vo zverejňovaní zmlúv by však Slovensko vedelo byť podľa neho ešte lepšie, ak by obsahovali väčšie podrobnosti pri cenových a rozpočtových podmienkach.
IVO na tlačovej konferencii vyčítalo najmä vzťah slovenských súdov k médiám. Majú podľa neho tendenciu často sa prikláňať na stranu sťažovateľov z prostredia politických elít.
Úroveň slobody internetu je podľa výskumu v krajinách V4 vysoká, v každej z nich je však priestor na zlepšenie. Slovensko by podľa IVO malo zaktualizovať zákony v prospech väčšej ochrany novinárov v online prostredí či posilniť nezávislosť súdnictva vo vzťahu k médiám.
M. Kolár: Úroveň slobody internetu je u nás vysoká, pokrivkáva právna ochrana na vyjadrovanie
Výsledky výskumu vznikli na základe bodového hodnotenia. Najlepšie umiestnená Česká republika získala dohromady 37 bodov, Slovensko 33, Poľsko 30 a Maďarsko 28. Podrobnosti možno nájsť na oficiálnej stránke IVO či na stránke www.internetfreedomvisegrad.org.
Na štúdii spolupracoval slovenský Inštitút pre verejné otázky (IVO), česká Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO), poľský Inštitút pre verejné otázky - Institute of Public Affairs (IPA) v Poľsku a Maďarsko zastupovalo viacero nezávislých inštitúcií, napríklad School of Public Policy na Central European University.