Bratislava 21. júla (TASR) – Jaskyne, bezpečne ukryté v útrobách zeme a skalnatých brál, odjakživa slúžili nielen ako bezpečné útočisko pre zver či ľudí, ale v stredoveku aj ako miesto, v ktorom sa skladovali potraviny a ktorým viedli tajné chodby do kamenných a v tom čase nedobytných hradov.

Jaskynné systémy (mnohé z nich sú prístupné aj verejnosti), sa nachádzajú aj pod mnohými slovenskými stredovekými hradmi, resp. v ich blízkom okolí.

Patrí medzi nich napríklad Bojnická hradná jaskyňa (prírodná travertínová jaskyňa) s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov, nachádzajúca sa 26 metrov pod úrovňou štvrtého nádvoria zámku. V jaskyni sa nachádzajú dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s inými jaskyňami, v ďalších podzemných priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá.

V bratislavskej mestskej časti Devín na sútoku riek Moravy a Dunaja, po deviatich rokoch rekonštrukčných prác na hornom hrade Devín, boli sprístupnené vo valcovej veži horného hradu aj jaskynné priestory situované priamo v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny na hrade Devín vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom.

V regióne Novohradu, v oblasti Tuhárskeho krasu, neďaleko Lučenca, v hradnom kopci pod ruinami hradu Divín, sa nachádzajú vo vápencovej hornine dve jaskyne. Prvá je dlhá len desať metrov, druhá Divínska hradná jaskyňa sa nachádza v sedemmetrovej hĺbke od nádvoria hradu a je plná starých a nových stalaktitov. Začína kruhovou predsieňou s priemerom približne tri metre, z ktorej vedú dve vetvy. Východná časť má aj s predsieňou 27 metrov, juhozápadná časť má doposiaľ preskúmaných 110 metrov.

Na západnom úpätí Malých Karpát pod Plaveckým hradom sa nachádza prvá sprístupnená jaskyňa na území Slovenska - Plavecká jaskyňa. Podľa legendy ju objavil na konci 18. storočia mladý pastier. Jaskyňa v minulosti spĺňala úlohu skladu. Šľachtický rod Pálffyovcov nechal okolo roku 1820 k nej vybudovať vstupnú chodbu a monumentálny kamenný vstup. Časť jaskyne bola už vtedy osvetlená. Dodnes sa zachoval jeden držiak na sviečku.

Jaskyne, nie priamo pod hradom, ale v jeho tesnej blízkosti, sa nachádzajú aj v Súľovských vrchoch v blízkosti hradu Hričov. Ide o dva menšie jaskynné útvary, ktoré majú chodbovitý tvar. Jedna z nich je čiastočne prepadnutá. Väčšia z jaskýň má po bokoch vytesané schody. V oboch jaskyniach boli objavené viaceré archeologické nálezy.

V rámci Národného parku Muránska planina je evidovaných vyše 250 jaskýň. Verejnosti je sprístupnená jediná Vešeléniho jaskyňa, v blízkosti najvyššie položeného strážneho stredovekého hradu na Slovensku, Muránskeho hradu. Je dlhá 16 metrov a má dve chodby bez výraznejšej krasovej výzdoby.

V blízkosti hradu Uhrovec sa rozkladá Hradná jaskyňa. Ide o v roku 2009 sprístupnený prírodný útvar dlhý päť metrov, ktorý od roku 1994 patrí medzi prírodné pamiatky na Slovensku, hoci je bez krasovej výzdoby. Druhá, podobne nazývaná ako predchádzajúca, Hradná jaskyňa sa nachádza v Slovenskom Rudohorí na vŕšku Uhrinč, pod ruinami hradu Sokoľ. Jaskyňa dlhá 27 metrov leží v severovýchodnom svahu asi desať metrov pod hradom. Z väčšej časti ide pravdepodobne o umelo vyrazenú chodbu (kombináciu dutiny umelo vytvorenej štôlne a prirodzenej jaskyne) smerujúcu do stredu hradu pod jeho vežu. V stredoveku pravdepodobne slúžila ako pivnica.

Rozsiahly systém jaskýň sa nachádza aj na úpätí Čergovského pohoria v blízkosti Hanigovského hradu, najväčšia z nich má neprieleznú celkovú dĺžku 21 metrov, ostatné majú okolo štyroch až osem metrov. Len pár metrov pod hradbami leží jedna z nich - Podhradová jaskyňa, šesť metrov dlhá zlomovo-sutinová jaskyňa, ktorá má dva vstupy a predpokladá sa pri nej, že v minulosti pokračovala ďalej, až smerom k hradnému nádvoriu.