Mlynky/Bratislava 24. júna (TASR) - Gregor Papuček hovorí, že slovenská reč je jeho osudom a viedla ho celým jeho životom. On svojim životom i dielom výrazne povzniesol kultúrne dejiny Slovákov v Maďarsku. Literárni kritici poukazujú na to, že aj vďaka Gregorovi Papučkovi má slovenská písomná tvorba na území Maďarska "nielen pevné korene, ale aj živé výhonky".

V sobotu 24. júna bude mať Gregor Papuček, básnik, publicista, prekladateľ a organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku, 85 rokov.

Gregor Papuček sa narodil 24. júna 1938 v pilíšskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt), ležiacej 30 kilometrov severne od Budapešti. Základné vzdelanie získal v budapeštianskej slovenskej škole. Po maturite na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe pokračoval v rokoch 1958 - 1961 v štúdiách na vojenskej dôstojníckej škole v Budapešti.

Ako dôstojník diaľkovo študoval slovenčinu na Filozofickej fakulte budapeštianskej Univerzity Eötvösa Loránda, ktorú ukončil v roku 1984. Pôvodným povolaním bol vojak, v maďarskej armáde pracoval ako technický prekladateľ a tlmočník.

Po básnických začiatkoch, básne začal písať už na základnej škole, sa od konca 50. rokov na dlhší čas odmlčal. Do prúdu slovenského literárneho života v Maďarsku sa intenzívne zaradil v polovici 70. rokov minulého storočia, nielen ako tvorca, ale aj svojou mnohostrannou organizátorskou činnosťou.

Bol zakladateľom a prvým predsedom Literárnej sekcie pri Masovokomunikačnom výbore Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (1981 - 1988), neskôr predsedom Združenia slovenských spisovateľov v Maďarsku (1990 - 1993). Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Maďarského zväzu spisovateľov.

V týždenníku Slovákov v Maďarsku dlhé roky viedol rubriku pod názvom Škola milovníkov literatúry, ktorej cieľom bolo získavať a vychovávať literárne talenty najmä z radov mládeže. V slovenskej škole v Budapešti viedol literárny krúžok a bol spoluzakladateľom školského časopisu Plamienok.

Medzi najvýznamnejšie diela Gregora Papučka patria básnické zbierky Pilíšske ozveny (1982), Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988), Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998), Dvomi chodníčkami (2002), Na tom našom nátoni (2009), Úsmevné epitafy (2010), Jesenná (2015) či Hviezdne nebesá (2017).

Z bohatej tvorby pre deti možno spomenúť knihy veršov Hrajme sa! (1990) a Konvalinky (2003), z ktorých sú mnohé zhudobnené Zaspievajme si! (2004) a vyšli aj na CD Zaspievajme si s Debničkou (2007). Do slovenčiny preložil aj 150 detských básní Sándora Weöresa Keby svet bol drozdom (1997).

Venuje sa tiež prekladom z maďarskej poézie a z tvorby v Maďarsku žijúcich národnostných autorov. V publicistickej tvorbe sa zameriava predovšetkým na problémy slovenskej menšiny.

Pravidelne publikoval napríklad v antológiách (Výhonky - 1978, Fialôčka fiala - 1980, Chodníky - 1984, Je to? – 1996, Medzi dvoma domovmi - 2008), v zborníkoch (Život a dielo troch..., Veľkí malým), v Ľudových novinách, v Našom kalendári alebo v časopisoch Budapeštiansky Slovák, Romboid, Slovenské pohľady či Literárny týždenník.

Je tiež autorom monografie Mlynky a okolie (2000) a Bibliografie beletristických publikácií slovenských spisovateľov v Maďarsku 1955 - 2002 (2002).

Gregor Papuček, významný predstaviteľ slovenského kultúrneho života u našich južných susedov, je od roku 2008 nositeľom Radu Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku pri organizovaní národnostného života Slovákov žijúcich v zahraničí.



Zdroj: https://www.slovenskezahranicie.sk, https://bkp-uszz.mediatop.sk, http://www.oslovma.hu, https://www.litcentrum.sk